Et RUS kovia? Čo o nich vieme?

Civilizácia Etruskov sídlila v strede Apeninského polostrova, severne od Ríma. Po Etruskoch dostala daná oblasť svoj názov – Toskánsko (alebo tiež Etrúria). Tento názov vychádzal zo starého latinského označenia – Tusci. Danú oblasť začali osídľovať v priebehu 9. storočia pred Kristom.

Sami seba nazývali Rasenna, čo v mnohých priaznivcoch pseudovied môže evokovať, že by mohlo ísť o odštiepenú časť zo staroslovanských kmeňov. Pravdivosť tejto teórie má potvrdzovať aj prostredná časť slova Etruskovia – RUS. Názor odborníkov ohľadom názvu Rasenna je, že to hovorí o etruskom pôvode zo severu, konkrétne z oblasti Raetia, čo bol neskorší názov rímskej provincie. Lingvistické štúdie dokonca hovoria o príbuznosti rétštiny s etruským jazykom.

Grécke pomenovanie Etruskov – Tyrrhenoi poslúžilo ako základ pre pomenovanie Tyrrhenského mora. Príznačné pre túto civilizáciu je, že ich pôvod nie je presne určený. Herodotos, nazývaný aj otcom dejepisu, označil Etruskov ako gréckych potomkov, ktorí odišli z Malej Ázie pod vedením princa Tyrhenna. Táto migračná vlna mohla prechádzať aj gréckym ostrovom Lemnos, čoho dôkazom by mohol byť aj nález náhrobnej stély, ktorej nápis je veľmi podobný etruštine.

 

Rímska ríša – provincia Raetia

Dionýz z Halikarnasu v 1. storočí pred Kristom spomína, že Etruskovia sú pôvodnými obyvateľmi danej oblasti. K tejto téze sa prikláňa aj väčšina súčasných vedcov. Etruskovia nikdy nevytvorili pevný štát s hlavným mestom, ale podobne ako Gréci sa snažili vybudovať spoločnosť, ktorá by bola založená na spolupráci 12 mestských štátov – Veii, Caere, Tarquinii, Clusium, Volsinii, Arretium, Perusia, Ravenna, Mantua, Falerii a ďalších dvoch miest. Spolupráca však nebola samozrejmosťou,   jednotlivé mestá medzi sebou súperili a konkurovali si.  Jednalo sa iba o spoločný obranný spolok.

Mestám vládli v počiatočných obdobiach králi a neskôr úradníci. Ženy boli rovnoprávne s mužmi. Etruská civilizácia bola známa veštením zo zvieracích vnútorností, ale aj svojou starostlivosťou o mŕtvych. Hrobky z mohutných kameňov ležali vo väčšine prípadov jedna pri druhej a vzhľadom pripomínali mestá. Kult mŕtvych sa prejavoval aj vizuálne. Samozrejmosťou bola bohatá výzdoba hrobov, ktorá často zobrazovala grécke motívy. Príkladom pre motív z gréckej mytológie na predmete, ktorý sa prisudzuje etruskej civilizácii, je napríklad vyobrazenie gréckeho princa Troilosa na keramickej nádobe – amfore. Troilos bol podľa spomenutej mytológie syn trójskeho kráľa Priama a zahynul v Trojskej vojne, tá bola opísaná v epose známeho gréckeho básnika Homéra s názvom Ilias.

Jazyk Etruskov je jednou z najväčších záhad, keďže nepripomína žiadny z vtedajších známych jazykov a doteraz nebol plne rozlúštený. Predpokladať sa dá iba význam niektorých slov a abeceda bola pravdepodobne odvodená z gréckej, hoci ako už bolo spomenuté, lingvistické štúdie odkazujú aj na príbuznosť s rétštinou.

Pôvod jazyka však nie je známy, najmä jeho nerozlúštená časť, pravdepodobne však nie je indoeurópskeho pôvodu. Etruskovia ovplyvnili aj rozkvet Ríma v jeho prvopočiatkoch. Názov Roma je odvodený od mena jeho zakladateľa – Romula, ten mal byť pomenovaný podľa vznešeného etruského rodu Ruma.

Etruskej kultúre prevládala od 11. do 8. storočia pred Kristom tzv. villanovská kultúra, ktorá sa kontinuálne transformovala do etruskej kultúry. Do obdobia 6. storočia pred Kristom sa datuje kultúrny rozkvet Etruskov. Podľa legiend boli poslední traja králi starovekého Ríma v období 616 – 510 pred Kristom etruského pôvodu (Lucius Tarquinius Priscus, Servius Tullius, Lucius Tarquinius Superbus). Symbolmi moci u Etruskov, ktoré neskôr prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so zaťatou sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga.

V roku 510 pred Kristom Rimania vypudili etruských kráľov z Ríma. Touto udalosťou sa začína datovanie obdobia Rímskej republiky. V 5. storočí pred Kr. ustupovali zo severu prichádzajúcim Keltom.

V 4. storočí pred Kristom sa ich mestá stali vazalmi Ríma a Etruskovia sa do konca 1. storočia pred Kristom romanizovali a splynuli s Rimanmi. Aj napriek svojmu politickému víťazstvu sa Rimania od Etruskov v mnohom priučili. Prebrali zručnosti v inžinierstve, architektúre, prijali číselný systém, divadlo aj gladiátorské zápasy.

Bibliografia:

a) Knižné zdroje

ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Dejiny písané Rímom : Bratislava Mladé letá, 1988, 415 s. ISBN 80-8046-395-6.

b) Internetové zdroje

CHLUBNÝ, Jiří. Etruskové. In: ANTIKA.avonet.cz [online]. Dostupné na:
http://antika.avonet.cz/article.php?ID=1592

KARĽA, Tomáš. Staré civilizácie: Etruskovia. In: Magistra Historia [online]. Dostupné na:
www.magistra-historia.sk/stare-civilizacie-etruskovia/

Etruskové. In: Dejiny.cz [online]. Dostupné na:
www.dejiny.cz/italie/etruskove.html

Etruskovia. In: SK Wikipédia [online]. Dostupné na:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Etruskovia

Etruscan amphora showing Troilos. In: EN Wikupedia [online]. Dostupné na:
https://en.wikipedia.org/wiki/Etruscan_amphora_showing_Troilos

Obrazové prílohy:

1. NormanEinstein – Based on a map from The National Geographic Magazine Vol.173 No.6 June 1988.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Etruskovia#/media/S%C3%BAbor:Etruscan_civilization_map.png

2. Locator map of the Raetia province in the Roman Empire (125).

https://sk.wikipedia.org/wiki/Etruskovia#/media/S%C3%BAbor:Etruscan_civilization_map.png

3.  Náhrobná stéla vystavená v Národnom múzeu v Aténach

https://www.flickr.com/photos/dandiffendale/36909654811

4. Side of Achilles‘ carrying of Troilos

https://en.wikipedia.org/wiki/Etruscan_amphora_showing_Troilos#/media/File:Etruscan_amphora_Ure_Museum_Troilos_(2).jpg

_______________________________________________________________________________________________________________

Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.