Krátke historické okienko pre pána poslanca Blahu

Pokiaľ mi je známe, tak pán poslanec Blaha vyštudoval filozofiu s bližším zameraním na marxizmus. Preto je pochopiteľné, že má v iných smeroch menej vedomostí. História nebola primárny objekt jeho štúdia a je vidieť, že v nej má medzery.  Preto si dovolím odpovedať na otázku pána poslanca „KOHO KEDY VOJENSKY NAPADLA KUBA ČI VENEZUELA?“

Tento článok si nekladie za cieľ bagatelizovať priame a nepriame intervencie USA vo svete a obrovské množstvo ich obetí. Keďže tzv. studená vojna predstavovala konflikt dvoch superveľmocí a ich spojencov, je dôležité pripomínať aj druhú stranu, ktorá bola v pretláčaní sebeckých záujmov rovnako aktívna, čo sme spoznali na vlastnej koži, keď nás naši súdruhovia prišli v 68. „zachrániť“.

Krátko po Kubánskej revolúcii, kedy nad ostrovom prevzali moc komunisti na čele s Fidelom Castrom, sa táto pomerne malá ostrovná krajina s novým vedením pokúšala vyviesť komunizmus ďalej a to aj s použitím zbraní. Kubánske intervencie a dobrodružstvá známeho Che Guevaru sú obsiahnuté v každej serióznej odbornej publikácii o dejinách druhej polovici 20. storočia. V stručnosti si priblížime len niektoré z nich.

Che Guevara v Kongu, 1965

Kríza v Kongu sa začala takmer okamžite po jeho nezávislosti na Belgicku. Sprevádzaná bola ekonomickými otrasmi, vzájomnými etnicko-kmeňovými konfliktmi, pogromami na bielu populáciu, či krvavím súperením politických zoskupení s podporou zo západného a východného bloku. Kvôli brutálnemu násiliu boli v Kongu dokonca rozmiestnené jednotky OSN. Od roku 1964 na východe krajiny povstali maoistické milície zložené z prívržencov bývalého komunistického premiéra Konga Patrica Lumumbu. Za krátky čas sa im podarilo obsadiť dosť veľké územie a pre konžskú vládu predstavovali vážny problém. Povstalci sami seba označovali ako Simba, čo v miestnom jazyku znamenalo lev, a v ich službách pôsobili aj rôzni šamani, ktorí ich mali zaklínadlami chrániť pred guľkami.  Na území ovládanom rebelmi dochádzalo k masovým vraždám, ktoré boli vykonané s extrémnou krutosťou, prepadávané boli kresťanské misijné stanice, či komunity bielych, ktorí v Kongu ešte ostali.  Práve v týchto milíciách našli Kubánci vhodných spojencov a rozhodli sa ich priamo podporiť. Che Guevara osobne spolu so stovkou vojenských špecialistov, vojakov a iným personálom dorazili do Konga v roku 1965, kde sa zapojili do boja o moc nad krajinou. Revolúcia však stroskotala. „Levy“ boli len nedisciplinovanou masou, ktorú vládne vojsko s podporou Západu porazilo. Kubánci nepoznali miestne pomery a ani spolupráca s partnermi nebola ideálna, preto sa ich domov vrátilo len málo.  Ďalší pokus o prevrat realizoval Che Guevara v Bolívii, no počas partizánskych akcií prišiel o život a jeho revolúcia zlyhala.

 

Kubánsky tank PT-76 v Angole

Oveľa intenzívnejšie sa Kuba angažovala v Angole. S pádom nacionalistického režimu Estado Novo v Portugalsku v roku 1974 už nič nebránilo jeho kolóniám k úplnej nezávislosti.  (viac v našom článku) Protiportugalský odboj v Angole tvorili traja hlavní hráči s masívnou podporou svetových mocností: MLPA (Kuba, ZSSR a jeho satelity), UNITA (USA, neskôr aj Južná Afrika) a FNLA (Čína).  S postupným odchodom Portugalcov vyhlásili všetky tri hnutia nezávislosť krajiny a pustili do vzájomného boja s využitím rovnako krutých a teroristických metód, akými bojovali proti portugalskej vláde. Komunistická MLPA síce kontrolovala hlavné mesto Luandu, no musela čeliť súperom, ktorí sa zjednotili, a Južnej Afrike, ktorá zabezpečovala vlastné záujmy. Ešte pred vyhlásením nezávislosti v Angole pôsobili stovky sovietskych a kubánskych špecialistov a poradcov. Ku koncu roku 1976 bolo v krajine už cez 35 000 kubánskych vojakov, ktorí výrazným spôsobom zabezpečili pozície MLPA a nakoniec aj jej prevzatie moci nad Angolou v 90. rokoch a úplné víťazstvo v roku 2002. Kubánski vojaci nielenže bojovali proti koalícii UNITA/FNLA a Južnej Afrike, ale vytvorili aj množstvo základní, v ktorých sa formovali ďalšie odbojové skupiny aktívne v iných afrických krajinách. Z Angoly podnikali kubánske jednotky výpady aj do Juhozápadnej Afriky (dnes Namíbia), ktorá bola súčasťou Južnej Afriky, s cieľom podporiť miestne marxistické skupiny. Za intervenciu v Angole  Kubáncom v roku 1991 osobne poďakoval aj Nelson Mandela, známa modla ľavicových aktivistov a prvý černošský prezident Južnej Afriky.

Kubánci boli aktívni aj vo východnej časti afrického kontinentu. Od 60. rokov do roku 1974 Kubánci podporovali Eritreu v boji za nezávislosť od Etiópie dodávkami zbraní, zásob a vojenskými špecialistami. Pri zmene politickej situácie sa však Kubánci postavili na stranu etiópskej  komunistickej vojenskej junty známej ako Derg, ktorá vládla v štáte od roku 1974 do roku 1987 a priamo vojensky ju podporili v občianskej vojne.

Kubánska artiléria v Ogadene, 1977

Somálsko si v 70. rokoch nárokovalo územie Ogaden, ktoré patrilo Etiópii, no bolo obývané zväčša Somálcami. Vládnuce režimy v oboch štátoch mali podporu zo ZSSR, ktorý sa snažil sprostredkovať mierové riešenie konfliktu. Mierové snahy stroskotali a obe krajiny sa ocitli vo vojnovom stave. ZSSR, ale aj Kuba sa rozhodli podporiť Etiópiu, za čo Somálsko vyhnalo všetkých sovietskych poradcov a začalo sa orientovať prozápadne. Somálcom sa spočiatku podarilo „oslobodiť“ Ogaden a porážať etiópsku armádu. Tento stav však zmenila práve Kuba, ktorá vyslala do oblasti viac ako 15 000 vojakov a tí so sovietskou podporou pomohli etiópskej vláde udržať kontrolu nad územím.

Okrem toho sa kubánska vláda aktívne zapájala aj do diania v Alžírsku, Grenade, Salvádore, či Nikarague.  „Ostrov slobody“ sa skutočne vojensky angažoval a to naprieč niekoľkými kontinentmi. Kubánski vojaci bojovali na strane vládnucich režimov, ale aj proti nim. Je logické, vzhľadom na vlastné kapacity, že kubánske intervencie boli počtom a intenzitou menšie ako tie americké. Je však nezmyselné a nepravdivé tvrdiť, že „ani Kuba, ani Venezuela, ani Nikaragua od roku 1945 nenapadli žiaden štát, nespôsobili žiadne obete a nezorganizovali žiaden prevrat. Počet obetí týchto ‚tyranských štátov‘ je nula.“  Charakter kubánskych zahraničných zásahov a ich metódy sú veľmi podobné tým americkým. Kubánski vojaci nebojovali s hračkami, ale so skutočnými zbraňami. Podľa niektorých svedectiev sa aj Kubánci dopúšťali zločinov. Bolo by namieste, keby dal pán poslanec sympatie ku komunistickému režimu bokom a prestal prekrúcať (možno nevedome) históriu. 

Zdroje:

Kašpar Oldřich: Dějiny Karibské oblasti, Nakladatelství Lidové noviny, 2002

Klíma Jan: Dějiny Afriky. Vývoj kontinentů, regiónů a státůNakladatelství Lidové noviny 2012 

Klíma Jan: Poslední koloniální válka, Nakladatelství Libri 2001

Young M. Crawford : Post-Independence Politics in the Congo in Transition No. 26, Indiana University Press 1966
Tareke Gebru: The Ethiopia-Somalia War of 1977 Revisited in The International Journal of African Historical Studies, Vol. 33, No. 3, Boston University African Studies Center 2000

610 Comments on “Krátke historické okienko pre pána poslanca Blahu”

  1. Howdy I am so happy I found your weblog, I
    really found you by error, while I was searching on Google for something
    else, Nonetheless I am here now and would just like to say thanks a lot for a remarkable post
    and a all round thrilling blog (I also love the theme/design), I don’t have time to look over it all at the
    minute but I have saved it and also added your RSS feeds, so when I have time I will be
    back to read a great deal more, Please do keep up the superb work.

  2. Unquestionably imagine that that you stated.

    Your favourite reason appeared to be on the web the simplest factor to consider of.
    I say to you, I definitely get annoyed while people think about worries that they just don’t
    understand about. You controlled to hit the nail upon the top and also defined out the whole thing with no need side-effects , other people could take a signal.
    Will probably be again to get more. Thanks

  3. Hi, I do believe your website could be having web browser
    compatibility issues. When I take a look at your blog in Safari, it looks fine however,
    when opening in Internet Explorer, it has some overlapping issues.
    I merely wanted to give you a quick heads up! Other
    than that, fantastic site!

  4. Hello! I understand this is somewhat off-topic however
    I needed to ask. Does running a well-established website like yours require
    a large amount of work? I am completely new to running a blog however I do write in my diary every day.

    I’d like to start a blog so I can easily share my experience and feelings online.

    Please let me know if you have any recommendations or tips for
    brand new aspiring blog owners. Appreciate it!

  5. Hi there would you mind letting me know which web host you’re working with?

    I’ve loaded your blog in 3 completely different web browsers and I must say this blog loads a lot quicker then most.
    Can you suggest a good internet hosting provider at a honest price?
    Cheers, I appreciate it!

  6. You really make it seem really easy along with your presentation however I in finding this matter to be
    really something which I think I’d by no means understand.
    It sort of feels too complicated and extremely large for me.
    I’m looking ahead to your subsequent submit, I will attempt to get
    the dangle of it!

  7. What i don’t understood is if truth be told how you’re now not really much more
    smartly-favored than you might be now. You’re so intelligent.
    You realize therefore considerably on the subject of this matter, made me personally believe it from a lot of numerous angles.
    Its like women and men don’t seem to be fascinated unless it is
    one thing to do with Girl gaga! Your own stuffs outstanding.
    All the time deal with it up!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *