Legendárny Lauri Törni – proti komunizmu bojoval v troch armádach

Posledný novembrový deň to bolo presne 80 rokov od sovietskej agresie proti Fínsku. Konflikt vošiel do dejín ako Zimná vojna. Táto krajina mala s boľševizmom krvavé skúsenosti už skôr. V roku 1917 sa Fínske veľkokniežatstvo odtrhlo od Ruského impéria (súčasťou od roku 1809), ktoré bolo drasticky oslabené svetovou vojnou a sociálnymi nepokojmi. Násilnou cestou sa vtedy k moci pokúsili dostať fínski boľševici s aktívnou podporou zo Sovietskeho Ruska. Po troch mesiacoch krvavej občianskej vojny ich pokus zmarili konzervatívne sily zložené najmä z roľníkov, príslušníkov strednej a vyššej vrstvy a intervencia Nemecka. Vzájomne vzťahy sa nezlepšili ani po konci občianskej vojny. Fínsko podporovalo povstanie vo Východnej Karélii, kde sa proti sovietskej moci vzbúrilo miestne ugrofínske obyvateľstvo. Z Moskvy fínski komunisti stále pokračovali v aktivitách proti vláde v Helsinkách.   

Fínske územie obsadené ZSSR po Moskovskom miery, 1940 /wikipedia

Na konci 30. rokov Stalin požiadal Fínsko o odstúpenie časti hraničného územia. Na oficiálnych rokovaniach to bolo odôvodnené obavami z nemeckého útoku na Leningrad a potrebou ho takto zabezpečiť. Po fínskom odmietnutí ZSSR 30. novembra 1939 bez vypovedania vojny začal inváziu. Konflikt sa už od začiatku nevyvíjal podľa Stalinových predstáv. Teoreticky mal ZSSR lepšiu pozíciu – jeho vojenská kapacita bola oproti malému Fínsku neporovnateľne väčšia. Hitler nemohol Fínsko priamo podporiť, pretože mu v tom bránil pakt o neútočení so ZSSR a sústredenie síl na boj so Západom. Britsko-francúzske plány na intervenciu počítali s okupáciou Nórska a Švédska a slúžili by najmä na vojnu s Nemeckom (aj z tohto dôvodu boli Nórskom a Švédskom rázne odmietnuté). Menšiu podporu našlo Fínsko inde. Dobrovoľníci prichádzali zo Švédska (cca 8000), niekoľko stoviek z Nórska, Dánska, Estónska a jednotlivci aj napríklad z Maďarska. Materiálnu podporu poskytlo Mussoliniho Taliansko, ktoré Fínsku dodalo 35 stíhacích lietadiel Fiat G.50 (väčšina sa do Fínska dostala až po konflikte). V praxi bolo teda malé Fínsko vystavené boľševickému gigantovi bez výraznejšej podpory.  

Sovietska armáda prišla kvôli Stalinovym represiám o desiatky tisíc vojakov a naopak, boli k nej priradení politickí komisári s vysokými právomocami, ktorí častokrát veľmi negatívne zasahovali do velenia. Na druhej strane bola morálka vo fínskom vojsku a velení vysoká, čo sa spolu s využitím terénu a obranných postavení premietlo do efektívnej obrany, ktorá držala až do februára 1940, kedy sa Sovietom vďaka stále novým posilám a zmene taktiky podarilo postúpiť.  

Törni vo fínskej armáde, 1942 /pinterest

Jedným z množstva príkladov silného odhodlania a morálky vo fínskych radoch je aj Lauri Törni. Narodil sa v meste Viipuri v roku 1919. V mladosti inklinoval k športu. K vojenskej službe nastúpil v roku 1938. Kvôli vypuknutiu vojny so ZSSR sa jeho pôsobenie v armáde predĺžilo. So svojou malou jednotkou prenikal za nepriateľské línie, kde robil prieskum, sabotáže a bral zajatcov. Nadriadení si rýchlo všimli jeho výkon, nasadenie a talent a poslali ho do veliteľskej školy. Medzitým však bol 12. marca  1940 podpísaný Moskovský mier, ktorý ukončil konflikt. Fíni boli donútení odstúpiť pohraničné územie. Medzi Stalinove plány s Fínskom patrilo aj dosadenie bábkovej komunistickej vlády k moci, čo sa mu aj vďaka obetavosti a vytrvalosti Fínov nepodarilo a krajina si zachovala suverenitu.  

Sovietska propaganda videla fašizmus dokonca aj vo Fínsku, 1940 /wikipedia (podobná rétorika je živá aj dnes)

V rámci fínsko-nemeckého zblíženia bol v roku 1941 Lauri Törni s niekoľkými desiatkami ďalších mužov vybraný pre špeciálny výcvik Waffen SS. Napriek tomu, že Törni k ideológii národného socializmu podľa všetkého neinklinoval (dovtedy snáď nebola príliš známa), nemohol odmietnuť profesionálne školenie od tých najlepších, zvlášť, keď v armáde vynikal a chcel boľševikom všetko vrátiť. Extrémne náročný ale kvalitný výcvik Törni zvládol a bol povýšený do hodnosti Untersturmführer. V lete 1941 sa Törni vrátil domov, kde sa okamžite zapojil do tzv. Pokračujúcej vojny medzi Fínskom (a Nemeckom) a Sovietskym zväzom (a Veľkou Britániou, ktorá Fínsku vyhlásila vojnu 6. decembra 1941) ako súčasť východného frontu v rokoch 1941-44. Törni sa stal veliteľom malej obrnenej jednotky, ktorá sa však pre nedostatok náhradných dielov postupne rozpadla. Neskôr velil lyžiarskemu komandu, ktoré operovalo hlboko v tyle nepriateľa. Jeho nasadenie bolo napriek niekoľkým zraneniam veľmi úspešné. Jeho vlasť ho vyznamenala Mannerheimovým krížom (najvyšším vyznamenaním) a Nemci železným krížom druhej triedy.  Aj s využitím znalostí z výcvikového strediska SS sa Törni stal doslova postrachom. Sovietom spôsoboval obrovské straty. Tí mali na jeho hlavu dokonca vypísať odmenu 3 milióny fínskych mariek.   

Lauri so spolubojovníkmi v Karélii, 1941-42 /pinterest

V lete 1944 všetko nasvedčovalo tomu, že Nemecko a jeho spojenci vojnu prehrajú. Fínsko na jeseň podpísalo so ZSSR mierovú zmluvu, kde sa okrem iného zaviazalo vzdať sa niektorých území, prerušiť vzťahy s Nemeckom a vytlačiť jeho sily zo svojho územia. Kvôli tomu došlo medzi bývalými spojencami Nemeckom a Fínskom k niekoľkým menším zrážkam, ktoré označujeme ako Laponská vojna. Po demobilizácii bol Törni oslovený fínskou organizáciou, ktorá pripravovala odboj proti Sovietom. V januári 1945 ho táto organizácia vyslala do Nemecka na nový výcvik. Po trojtýždňovom tréningu sa plánoval vrátiť do Fínska. V chaose, v ktorom bolo Nemecko na prahu totálnej porážky, však nemohol nájsť transport. Törni odmietal nečinne čakať a ako Hauptsturmführer SS požiadal o zaradenie k nemeckému vojsku, v ktorom krátko bojoval proti Sovietom. So svojou jednotkou sa mu podarilo prebiť sa k Britom, ktorí ho zajali. Zo zajatia v Lübecku však ušiel domov do Fínska. Tam ho zadržala polícia. Törni dostal za službu v nemeckej armáde prísny trest 7 rokov väzenia, čo malo byť údajne ovplyvnené aj sovietskym tlakom. Z vojnového hrdinu sa tak behom chvíle stal zločinec. Fínsky prezident Juho Kusti Paasikivi mu v roku 1948 udelil milosť. Törni pochopil, že vo Fínsku už naňho nečaká svetlá budúcnosť a rozhodol sa emigrovať. Najprv sa dostal do Švédska, kde sa spoznal so svojou láskou Fínkou Marjou Kops. Zamestnal sa ako námorník na lodi SS Bolivia. V mexickom zálive na dohľad pevniny Törni z lode vyskočil a preplával na pobrežie Spojených štátov, kde požiadal o azyl.  

Policajné fotografie Lauriho, 1946

Spojené štáty mu dali šancu na nový začiatok, ktorej sa pevne chytil. Istý čas žil v Brooklyne medzi fínskou komunitou a živil sa manuálne ako tesár, či upratovač. Na základe Lodge-Philbin Act, ktorý umožňoval prijímať cudzincov do americkej armády, za čo im bolo po službe udelené občianstvo, si Lauri Törni, pod menom Larry Thorne, obliekal už tretiu uniformu. Ako veterán s kvalitným výcvikom a bohatými skúsenosťami rýchlo upútal pozornosť. Bol priradený k špeciálnym jednotkám, kde vyučoval lyžovanie, taktiky prežitia, boj v horách, atď. Taktiež cvičil jednotky NATO v Západnom Nemecku na základni Bad Tölz. Vo vojenskej hierarchii rýchlo postupoval až k hodnosti poručíka. Niekedy na prelome 50. a 60. rokov úspešne velil špeciálnej jednotke, ktorá mala v Iráne vyzdvihnúť telá mŕtvych Američanov a tajné dokumenty z vraku zrúteného amerického lietadla C-130. Od roku 1963 bol nasadený vo Vietname na tajné a nekonvenčné misie, kde mohol znova bojovať proti nenávidenému komunizmu.

Lauri Törni vo Vietname

Za nasadenie v bitke pri Tịnh Biên bol vyznamenaný Purpurovým srdcom (2x) a Bronzovou hviezdou. V októbri 1965 Törni velil jednotke na špeciálnej misii za hranicami neutrálneho Laosu, z ktorého operoval Vietkong. Z misie sa už nevrátil. Bolo po ňom vyhlásené pátranie a po niekoľkých mesiacoch bol označený za mŕtveho. Posmrtne mu bolo udelené vyznamenanie Záslužná légia a Záslužný letecký kríž a taktiež bol povýšený na majora. V roku 1999 špeciálny tím našiel vrak helikoptéry a Törniho telo. Jeho pozostatky boli prevezené do USA a pochované so všetkými vojenskými poctami.  

Lauri (v strede) vo Vietname

Lauri Törni bol za svoje obetavé odhodlanie brániť vlasť proti oveľa silnejšiemu agresorovi niekoľkokrát vyznamenaný. Keďže však bojoval na strane porazených prešiel si aj zajatím a väzením. Jeho šikovnosť a dobrodružná povaha ho znova dostali do víru svetových udalostí, v ktorých vďaka vlastným schopnostiam vynikol. Prešiel veľmi zložitou životnou cestou – z obyčajného chlapca hrdinom, z hrdinu vyhnancom, z vyhnanca znova hrdinom.  

Lauriho hrob v USA

Použité zdroje:

Cleverley J. Michael: Born a Soldier: The Times and Life of Larry Thorne, BookSurge Publishing 2008

Engle Eloise a Paananen Lauri: Zimní válka, preložil Jan Matuš, Jota 1996

Gill Henry: Soldier Under Three Flags: Exploits of Special Forces‘ Captain Larry A. Thorne, Pathfinder Publishing 1998

Markku Salomaa: Lauri Torni, soldier, 100 Faces from Finland: A Biographical Kaleidoscope

Philip Jowett a Brent Snodgrass: Finland at War 1939–45, Osprey Publishing 2006

RichterKarel: Hranice placená krví: sovětsko-finské války, Epocha 2014

Tepora Toumas: Finnish Civil War 1918, International Encyclopedia of the First World War