Obliehanie Jágru Turkami v roku 1552

Hrad Jáger v 16. storočí

Jáger (maď. Eger) je mesto v severnom Maďarsku. V stredoveku bol tiež nazývaný „Bránou do Horného Uhorska“. Po bitke pri Moháči v roku 1526, pri ktorej padol uhorský a český kráľ Ľudobvít II. Jagelovský  a uhorska armáda bola rozdrvená, Turci postupovali až k dnešný slovenským hraniciam. Turci zamýšľali obsadiť aj Košice a ďalšie kráľovské mestá na severe, v ceste im však stal Jáger.

Štefan Dobó

Jáger bol starým stredovekým biskupským hradom.  Oproti viacerým uhorským pevnostiam, ktoré sa Turkom vzdali, nedisponoval kvalitným opevneným, početnou posádkou či množstvom zásob. Veliteľ kapitán Štefan Dobó mal približne dvetisíc vojakov, ktorí stáli proti sedemdesiat tisícovej osmanskej armáde. Obrancovia odmietli všetky ponuky na kapituláciu a odrazili niekoľko mohutných útokov obrovskej presily. Napokon, po tridsiatich ôsmich dňoch Turci zanechali obliehanie a odtiahli späť k Budínu. Dôvodom ich odchodu, popri hrdinskej obrane, bolo aj pokročilé ročné obdobie. Úspešná obrana Jágru mala ďalekosiahly význam. Zachránila hornouhorské mestá a stolice od tureckého pustošenia, znemožnila osmanský plán na oddelenie dvoch častí krajiny, predovšetkým však pozdvihla morálku vojsk v celom Uhorsku. Po legendárnej bitke pri Belehrade r. 1456 to po takmer sto rokoch bolo prvé veľké víťazstvo nad Osmanmi v strednej Európe. Jágerský úspech oslavovala celá Európa a Dobó sa stal na dlhé obdobie jednou z najpopulárnejších osobností v krajine.  Obrana Jágru ukázala, že úspech často nezáležal ani tak od sily pevnosti, či výzbroje jej posádky, ako od osobných vlastností, odhodlania a motivácie obrancov. Pritom silnejšie zahraničné žoldnierske vojská  mohutných pevností sa vzdávali bez väčšieho odporu, kým často slabšie, zlé vyzbrojené a zásobené uhorské oddiely dokázali klásť účinný, spravidla však beznádejný odpor.

Odraz tureckého nebezpečnstva nájdeme aj v uhorskej kultúre 16.  storočia. V dobovej slovenskej literatúre to boli napríklad veršovaná skladba Opusculum ad regni Hungariae proceres (Dielko šľachticom Uhorského kráľovstva) od Martina z Trnavy, ktorý v nej nabáda k svornosti a vyzýva do boja proti tureckej hrozbe. Ďalší príklad reflexie tureckého vpádu  nájdeme v náboženských časových piesňach Zpustatěnie uherskéj země pod Turky a Píseň o bídne uherské krajině, v ktorých autor Matúš Roškoveci lamentuje nad mordovaním a drancovaním nepriateľských Turkov a Tatárov ale aj nemeckých a španielských žoldnierských vojsk. Veľmi zaujímavá je aj latinská občiansko-politická poezia Querela Pannoniae ad Germaniam (Žaloba Panónie Germánii) od Pavla Rubigalla, v ktorej vyčíta Nemcom, že nepomáhajú Uhorsku v boji proti Turkom.

Sebastián Tinódy
Sebastián Tinódy

Turecké obliehanie Jágru zachytil vo svojich historických piesňach aj maďarský šľachtic a hudobník Sebastián Tinódy.  Tinódy sa osobne zúčastnil bojov s Turkami. V roku 1539 bol zranený a  venoval sa predovšetkým poézii, v ktorej apeloval na obranu Uhorska. Svoje historické piesne vydal v maďarčine v roku 1554 v tlačenej podobe s názvom Cronica.

Použitá literatúra:

Kónya Peter a kol. autorov: Dejiny Uhorska, Citadella 2014

Pišút Milan a kol. autorov: Dejiny slovenskej literatúry, Obzor 1984

77 Comments on “Obliehanie Jágru Turkami v roku 1552”

  1. What’s Going down i am new to this, I stumbled upon this I have discovered It positively useful
    and it has aided me out loads. I am hoping to give a contribution &
    aid other customers like its helped me. Good job.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *