Dať ruku do ohňa

Tento obľúbený frazeologizmus, ktorý používame, keď sa za niečo/niekoho zaručujeme, má korene v staroveku. Rímsky spisovateľ a historik Titus Livius (59 pr. n. l. – 17) opisuje vo svojom diele príbeh statočného mládenca, ktorý sa neváhal vydať na samovražednú misiu, aby zachránil svoju vlasť. Práve v tomto príbehu môžeme nájsť korene úslovia.
 
Potom, ako Rimania vyhlásili republiku, požiadal zvrhnutý kráľ Tarquinius Superbus svojho spojenca Larsa Porsennu, kráľa Etruskov z mesta Clusia, o pomoc. Lars Porsenna pritiahol s obrovskou armádou a obkľúčil mesto Rím. Túto situáciu vnímal mladý Riman Gaius Mucius ako veľkú hanbu a potupu, pretože vedel, že Rimania v minulosti viackrát Etruskov porazili. V patriotickom zápale a túžbe po hrdinstve, predstúpil Gaius Mucius pred senát a oznámil, že sa chce infiltrovať do nepriateľského tábora a usmrtiť Porsennu.
 
Po súhlase od predstaviteľov mesta sa Gaiovi Muciovi skutočne podarilo dostať sa do tábora Etruskov a pred samého kráľa. S dýkou, ktorú mal ukrytú pod šatami, však zabil kráľovho pisára, pretože ho nerozoznal od kráľa. Stráž ho chytila a predviedla pred Larsa Porsennu, ktorého sa chystal zabiť. Ešte aj vo chvíľach, kedy mu hrozila smrť, vzbudzoval mladý a odvážny muž viac strachu, ako ho mal sám. Nedbajúc na strašný trest a kráľov hnev zvolal: „Civis romanus sum“ (Som občan rímsky), čím sa aj v najťažšej hodine hrdo prihlásil k svojmu pôvodu. Povedal tiež, že : „je pýcha pre Rimanov hrdinsky konať a hrdinsky trpieť“ a že po ňom prídu ďalší a ďalší rímski mládenci, aby kráľa zabili. Pobúrený a vystrašený kráľ rozkázal zapáliť ohne na mučenie. Aby Mucius dokázal odhodlanie a obetavosť rímskej mládeže, sám dal bez váhania ruku do ohňa a držal ju tam bez toho, aby prejavil náznak bolesti: „Hľa, aké bezcenné je telo pre tých, ktorí upierajú zrak na veľkú slávu!“ Tento čin urobil na kráľa Larsa Porsennu obrovský dojem. Porsenna zanechal obliehanie, uzavrel s Rimanmi za istých podmienok mier a odtiahol preč z rímskeho územia. Mladík, ktorý prišiel o pravú ruku, získal veľkú slávu, odmenu a hlavne zachránil rodné mesto.
 
Dodnes je pre nás Gaius Mucius inšpiratívna postava. Jeho obetavosť, odhodlanie a odvaha, ktoré sa prejavili nie len vo veľkých slovách, ale aj pri priamej akcii, by mali slúžiť ako vzor aj pre našu mládež. Je škoda, že dnes venujeme viac pozornosti „celebritám“, ktoré v podstate nič pozitívne nikdy nevytvorili.
.
Pramene:
Titus Livius:  Dějiny I., preložil Pavel Kucharský a Čestmír Vránek, Svoboda 1971
.
Peter Paul Rubens, Mucius Scaevola pred Porsennom, 1628

2 Comments on “Dať ruku do ohňa”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *