Homéros: Ílias – antická knižnica, časť 1.

 

Μῆνιν ἄειδε θεὰ Πηληϊάδεω ᾿Αχιλῆος
οὐλομένην, ἣ μυρί’ ᾿Αχαιοῖς ἄλγε’ ἔθηκε,
πολλὰς δ’ ἰφθίμους ψυχὰς ῎Αϊδι προΐαψεν
ἡρώων, αὐτοὺς δὲ ἑλώρια τεῦχε κύνεσσιν
οἰωνοῖσί τε πᾶσι, Διὸς δ’ ἐτελείετο βουλή,
ἐξ οὗ δὴ τὰ πρῶτα διαστήτην ἐρίσαντε
᾿Ατρεΐδης τε ἄναξ ἀνδρῶν καὶ δῖος ᾿Αχιλλεύς.

„O hneve Achilla Péleovca mi, bohyňa, spievaj,
o hneve zhubnom, čo Achájcom spôsobil premnohé strasti,
do Hádu uvrhol veľký počet udatných duší
hrdinov zdatných, keď psom a dravým rozličným vtákom
napospas hodil ich telá. To diala sa Diova vôľa
od toho času, čo v hneve sa rozišli po veľkom sváre
Átreov syn, muž veliaci chlapom, a Achilleus božský.“

Hádka medzi Achillom a Agamemnonom – Bernard Picart, 1710

Tieto verše patria medzi úplne najstaršie z celej európskej literatúry.  Ílias je veľká epická báseň, ktorú mal zložiť Homéros niekedy medzi rokmi 800 až 700 pred n. l. Už od starovekých časov až po súčasnosť ľudí nadchýnajú spevy o hrdom Achillovi, statočnom Hektorovi, dôvtipnom Odyseovi či nevernej Helene. Motív trójskej vojny sa objavuje naprieč celým spektrom európskej kultúry. Nachádzame  ho v stovkách malieb, sôch ,kníh či filmov.

Mohutný epos s 15 000 veršami nehovorí o celej trójskej vojne, ale len o jej jednej epizóde, o hneve Achillovom. Opis 51 dní z posledného roku vojny je však bohato a obratne prepletený odkazmi na minulé ale aj budúce udalosti.  Tento vojnový epos hovorí o smrteľných bojoch medzi ľuďmi a bohmi, o tragických porážkach a slávnych víťazstvách, o cti a pomste, o utrpení jednotlivých hrdinov a ich príbuzných.

 

Toto dielo je zamerané na urodzených jedincov, ktorí sú idealizovaní. Hrdinovia sú potomkovia bohov, obdarení nadľudskou silou a odvahou. Ich činy a reči sú veľkolepé a významné.  Napriek tomu ostáva dielo v triezvej rovine a nenaberá fantastické rozmery. Deje a postavy sú zobrazené realisticky. Hrdinovia pôsobia prirodzene a životne, plačú, strachujú sa a niekedy pred nepriateľom utekajú.

Prečo čítať Ílias?

Toto dielo má veľmi živý a dramatický spád s množstvom priamych rečí, preto sa číta jednoducho. Ako píšeme vyššie, Ílias sa obrovskými písmenami zapísala do dejín európskej kultúry. Európania ju čítajú a inšpirujú sa ňou už celé stáročia. Už len z tohto dôvodu by ju mal aspoň vlažne poznať každý človek, ktorý sa hrdo hlási k európskemu pôvodu.

Potom tu máme jednotlivé postavy, v ktorých môžeme vidieť vzory.  V celej epickej básni zohráva mimoriadne dôležitú úlohu Achilles, syn kráľa Pélea.  Je to silný mladý hrdina, ktorého v bitke nedokáže nikto zastaviť. Je odvážny a horlivý, ale aj poctivý a priamy.  Ako neporaziteľný bojovník, ktorý z bitky nikdy neustupuje a vždy je v prvých radoch, predstavuje vzor hlavne pre mladých mužov.  Macedónsky kráľ a dobyvateľ Alexander Veľký mal vidieť svoj životný vzor práve v Achillovi a aj český stredoveký kronikár Kosmas ho používa ako ideál mužnosti a udatnosti, keď nazýva knieža Břetislava I. českým Achillom. Tento hrdina má mimoriadne rozvinutý zmysel pre osobnú česť, kvôli čomu sa dostane do ostrého konfliktu s najvyšším veliteľom a mocným kráľom Agamemnonom.  Pri tejto postave stojí za zmienku aj jeho osobná voľba. Jeho matka, bohyňa Thetis, mu prorokovala, že ak sa zúčastní trójskej vojny zahynie, no získa večnú slávu. Na druhej strane, ak ostane doma, bude mať dlhý a pokojný život. Statočný Achilles si vyberá prvú možnosť. Achilles má však aj negatívne vlastnosti, ktoré spočívajú najmä v nekontrolovateľnom hneve a obrovskej pýche.

V radoch Trójanov a ich spojencov je najväčším hrdinom princ Hektor, syn trójskeho kráľa Priama. Dlhé roky Hektor bráni svoju vlasť pred nepriateľmi. Rovnako ako Achilles, aj on je statočný, mimoriadne silný a vždy pripravený vrhnúť sa na protivníkov. Gréci majú pred ním strach a ani samotný Achilles ho na bojisku nevyhľadáva.  Hektor, na rozdiel od Achilla, pôsobí omnoho ľudskejšie, čo sa prejavuje najmä v scéne lúčenia so svojou ženou Andromache a malým synom. Uprostred krvavej bitky sa Hektor vrátil do mesta, aby vydal ďalšie rozkazy a oddýchol si. Pri tejto príležitosti sa stretol aj so ženou, ktorá sa oňho bojí a prosí ho, aby zostal pri nej. Hektor si  však uvedomuje svoje povinnosti a  zodpovednosť za obranu mesta a odpovedá jej:

Hektor s Andromache a synom – Karl Friedrich, 1918

Na všetko toto myslím aj ja, však strašne sa hanbím
našich Trójanov rodných a Trójaniek s dlžizným rúchom,
že by sa zbabelo v úzadí skrýval a vyhýbal vojne.
Ani duch mi to nedá, bo zvykol som udatným vždy byť,
zvykol som spoločne s Trójanmi bojovať v najprvších radoch,
snažiac sa veľkú slávu aj otcovi získať aj sebe.“

Úbohá žena, nie nermúť sa príliš vo svojom srdci!
Nikto ma nepošle do ríše Háda, ak osud to nechce;
osudu svojmu, jak myslím, nik z ľudí neušiel dosiaľ,
či už bol zlý, či dobrý, keď raz sa narodil na svet.
Vráť sa však do svojej izby a staraj sa o svoje práce,
krosná a vreteno, dozeraj na slúžky, aby si svoju
robili prácu, a vojna bude už starosťou chlapov
všetkých, čo v rodnej sa zrodili Tróji, no najviacej mojou.“

 

Vo dvojici Hektora s Andromache vytvoril básnik pravzor čistej manželskej lásky. Obaja otvorene zdieľajú svoje pocity a obávajú sa jeden o druhého. Okrem fyzickej kondície a lásky k svojim blízkym je Hektor zosobnením vlastenca, ktorý pre svoj domov neváha prelievať vlastnú krv. Predovšetkým v stredoveku bol Hektor kvôli týmto vlastnostiam vnímaný ako jeden z najväčších vzorov mužnosti.

Priamos prosí Achilla – Bernard Picart, 1710

Ílias veľmi obrazne zachytáva aj autentické emócie.  Ďalšou zo scén, ktorá je umelecky veľmi pekne spracovaná, je stretnutie trójskeho kráľa Priama, Hektorovho otca, s Achillom. Achilles zabil v boji Hektora a jeho telo odtiahol k svojmu stanu. Staručký a zlomený otec prišiel vykúpiť telo svojho prvorodeného syna ku nemilosdrnému bojovníkovi. Achilla nakoniec táto otcovská láska dojala, aj preto, lebo tiež mal otca, ktorý naňho niekde v diaľke čakal, a telo mŕtveho hrdinu nakoniec vydal a vyjednal 12 dní prímeria, aby si Trójania Hektora pochovali a uctili.

Spomeň si, Achilleus, podobný bohom, na svojho otca,
starého, ako som ja. Je na prahu staroby krutej.
Možno tiež trápia ho ľudia, čo bývajú v susedstve jeho,
toho však niet, čo zahnal by od neho kliatbu a skazu.
On však predsa sa raduje v srdci, keď počuje ľudí
o tebe vravieť, že žiješ, a preto každý deň stále
dúfa, že uzrie si syna, až raz sa zas od Tróje vráti.
Ja som však nešťastný človek, čo zrodil som hrdinských synov
v širokej Tróji, no myslím, že z nich mi už neostal žiaden“ (Priamos)

Premnoho zlého si vytrpel, nešťastník, vo svojom srdci!
Ako je možné, že chcel si ísť samotný k achajským lodiam
pred oči onoho muža, čo života zbavil ti toľkých
udatných synov? Nuž veru máš naozaj železné srdce.
Teraz však už sa do kresla posaď a nechajme strasti
celkom utíšiť v srdci, čo ako nás zármutok trápi.
(Achilles)

Ďalší dôležitý aspekt tohto diela sú napínavé bojové scény, ktoré sú opísané veľmi dynamicky a podrobne. Zaujímavý je aj detailný opis zbraní a výstroje. Hrdinovia bojujú na vozoch a pešo, vrhajú oštepy a kamene, stretávajú sa muž proti mužovi ale aj v obrovských húfoch.

Keď však v opačných smeroch už došli na jedno miesto
zrazili oštepy, kožené štíty a bojovnosť chlapov,
odetých bronzovou zbrojou, a pupkami zdobené štíty
navzájom do styku prišli a nesmierny praskot sa strhol.
Súčasne šíril sa nárek a víťazné výskanie mužov,
ničiacich, ako aj hynúcich ľudí, krv po zemi tiekla.
Ako keď snehom sa rozvodnia rieky, čo stekajú z vrchov,
zvádzajú do jednej kotliny obrovské zásoby vody
z hojných žriedel, čo pramenia vo vnútri úžliabín dutých
takže ich hukot už zďaleka na horách začuje pastier.“

Boj medzi Aeneom a Diomedom – Crispijn van de Passe (I), 1613

Existuje samozrejme množstvo ďalších činiteľov, ktoré robia toto básnické dielo výnimočným a po toľkých rokoch stále mimoriadne príťažlivým. Ílias jednoducho patrí do knižnice každého vzdelaného človeka so zmyslom pre umenie, tradície ale aj mužné cnosti. Ak ste toto epické dielo ešte nečítali, tak Vám určite odporúčame navštíviť najbližšiu knižnicu či kníhkupectvo a zaopatriť si ho. 

Pramene:

Homéros: Ílias I-XII, preložil Miloslav Okál, Thetis 2011

Homéros: Ílias XIII-XXIV, preložil Miloslav Okál, Thetis 2011

Použitá literatúra:

Stiebitz Ferdinand: Stručné dějiny řecké literatúry, Nákladem jednoty českých filologu 1940

 

 

4 Comments on “Homéros: Ílias – antická knižnica, časť 1.”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *