Náhľad do gréckej mytológie – časť druhá

Pokračujeme druhým článkom zo série venovanej gréckej mytológii,  opäť spôsobom voľného prepisu príbehov z knihy Eduarda Petišku – Staré grécke báje a povesti.

Sizyfos

Za starých čias mali ľudia strach pred bohmi – kto sa nebál bohov, bál sa aspoň smrti. Sizyfos, považovaný za ľstivého kráľa Korintu sa však nebál ani jedného. Hrad, ktorý v meste kráľ postavil však nemal prameň a Sizyfos premýšľal, ako ho od bohov získať. Osud zapríčinil, že Zeus a riečny boh Azopos sa medzi sebou sporili. Azopos hľadal Dia, ale nemohol vypátrať, kam sa ukryl.

Sizyfos sa dopočul o Azopovom spore. Ľsťou sa dozvedel, kde Zeus žije. Azopovi ponúkol, že mu to prezradí, pokiaľ mu pomôže v ťažkostiach s prameňom. Azopos sa dotkol skaly na nádvorí hradu v Korinte a vystriekol z nej prúd vody. Sizyfos splnil slovo a prezradil mu Diov úkryt.

Zeus videl, že sa Azopos blíži. V hneve doň mrštil  bleskom a spálil ho. Azopos sa zrútil do rieky a rieka, ktorá ho prijala, odvtedy prinášala vo svojom prúde aj kúsky uhlia. Diov hnev sa však nasmeroval k Sizyfovi. Vládca bohov prikázal Smrti, aby odviedla Sizyfa do ríše tieňov.

Korintský kráľ stál na hradbách svojho hradu a hľadel do slnkom zaliateho kraja. Všetci obyvatelia odpočívali v tieni svojich príbytkov. Sizyfos tušil, že sa blíži Diov hnev. Smrť vstúpila do siene a Sizyfos cez ňu prehodil povraz, ktorý poriadne zatiahol. Smrť zviazal a hodil ju do komory.

1 Apolónov chrám v Korinte/ dobrodruh.sk

Nielen Sizyfos, ale ani nikto iný na svete neumieral. Smrť ležala spútaná na hrade, čo spôsobilo, že choroby a bolesti, ktoré sužovali ľudí nemali konca. Vtáky zasiahnuté šípom leteli ďalej a divá zver utekala s oštepom v chrbte do hlbokého lesa.

Zeus sa nahneval a zavolal boja vojny Area. Keďže Sizyfos rozvrátil všetok poriadok na zemi, prikázal vládca bohov Areovi, aby oslobodil Smrť a poslal ju na ľudí. Ares zostúpil na zem a oslobodil Smrť z komory, kde ju Sizyfos väznil. Len čo sa Smrť ocitla na slobode, odvliekla Sizyfa do podsvetia. Následne Smrť začala opäť chodiť za ľuďmi.

Sizyfos vedel, že Smrť nad ním zvíťazí, preto sa prichystal – rozkázal manželke, aby po jeho skone nerobila žiadne pohrebné obrady. V podsvetí všetkým hovoril, že naň manželka zabudla a nestará sa o posvätné obrady. Všetci ho ľutovali, až Persefona, bohyňa podsvetia mu dovolila aby sa vrátil na zem a manželke pripomenul jej povinnosť.

Sizyfos vyšiel z ríše tmy na svetlo sveta. Na oslavu usporiadal hostinu a manželku vychvaľoval, že počúvla jeho príkaz. V hodovnej sieni už bolo všetko pripravené. Kráľ zodvihol čašu v snahe o slávnostný prípitok. Víno mu však nezmočilo pery. Smrť za ním mu odtrhla čašu od úst a opäť ho odviedla do ríše mŕtvych.

Bohovia kruto trestali smrteľníkov, ktorí si ich nevážili a opovrhovali božskými zákonmi. Sizyfa postihol krutý trest. V podsvetí musí váľať do kopca ohromný balvan mramoru. Vždy, keď ho dovalí na kopec, kameň zletí dolu svahom. Sizyfos svoju márnu snahu opakuje dookola. Jeho utrpenie sa vždy obnovuje a nikdy nekončí. Jeho trest má byť odstrašujúcim príkladom pre každého, kto by si myslel, že môže podvádzať bohov.

2 Sizyfos, ilustrácia z 18. storočia/ wikipedia.sk

Meno Sizyfos je v dnešnej komunikácii synonymom namáhavej, nekončiacej a najmä zbytočnej práce, ktorá sa označuje ako sizyfovská práca.

3 Sizyfovská práca meme/ knowyourmeme.com

Oidipus a Antigona

V meste Téby vládol kráľ Laios s manželkou Iokastou. Veľmi túžili po synovi, ale nedarilo sa im ho splodiť. Kráľ vyslal do veštiarne v meste Delfy posla. Veštba, s ktorou sa posol vrátil, ho nepotešila: „Narodí sa ti syn a s ním vstúpi pod tvoju strechu nešťastie. Sám prijmeš z jeho ruky smrť.“ Kráľ aj s manželkou zostali z veštby zdrvení.

Kráľovnej sa po čase narodil synček, no namiesto radovania sa všetci desili naplnenia veštby. Kráľ Laios si zavolal pastiera, aby dieťa zobral do vrchov a hodil ho šelmám. Pastierovi bolo dieťaťa ľúto a odniesol ho k starému známemu, taktiež pastierovi, ktorý pásol stáda v Korinte. Pastier poverený úlohou od Laiosa kráľovi oznámil, že jeho úlohu splnil. Kráľovský pár sa zmieril s tým, že trón nebude mať následníka.

Pastier korintského kráľa dal chlapčekovi meno Oidipus. Kráľ tamojšej krajiny bol taktiež bezdetný. Dieťa v pastierovej náruči sa mu zapáčilo a prijal ho za svoje. Oidipus rástol, mocnel a netušil, kto sú jeho skutoční rodičia. Nevedel ani to, že ho priniesol pastier z vrchov.

Počas osláv Oidipovej dospelosti, na ktorej sa zamiešal do hádky, mu jeden z opitých hostí povedal: „Bohovia vedia, čí si ty syn. Nášho kráľa istotne nie.“ Táto myšlienka ho obrala o pokoj. Hneď ráno zašiel za kráľom a kráľovnou, aby sa ich opýtal, aká je pravda. Upokojovali ho, no neveril im.

Bez vedomia svojich pestúnov sa vybral do Delf. Dúfal, že veštba mu odhalí pravdu. Tá ho ešte viac znepokojila, jej znenie bolo: „Utekaj pred svojím otcom! Ak sa s ním stretneš, stihne ho smrť z tvojich rúk a ty sa oženíš s vlastnou matkou.“

Oidipus sa vydal na opačnú stranu, než ležalo mesto, kde žili jeho pestúni, ktorých stále pokladal za svojich rodičov. Bál sa, žeby sa v Korinte mohli naplniť slová veštby. Jedného dňa stretol na ceste voz, na ktorom sedel starec a dvaja služobníci. Tí ho žiadali, aby ustúpil z cesty, no Oidipus tak neurobil. Starec na voze sa rozhneval a udrel Oidipa bodcom po hlave. Oidipus protiútokom zabil starca i služobníkov. Následne pokračoval vo svojej púti.

4 Oidipus zabíja pocestného/ Joseph Blanc, wikipedia

Neskôr, keď uvidel hradby Téb, si sadol na kameň a odpočíval. Vtom sa zo zákruty vynoril pocestný a varoval ho, že pred Tébami sa usadila Sfinga. „Každý deň musí prísť jeden Téban a sfinga mu dá hádanku. Ak ju neuhádne, zhodí ho do priepasti.“

Oidipus si vypočul varovanie a odpovedal: „Ak prídem o život, vyhnem sa splneniu zlej veštby.“

V Tébach sa Oidipus dozvedel, že kráľ odcestoval do Delf pre radu, ako zbaviť mesto sfingy, no nevrátil sa. Namiesto mŕtveho kráľa vládol brat kráľovnej Kreon.

Oidipus vládnucu dvojicu oboznámil s úmyslom čeliť hádanke od sfingy. Kreon prisľúbil, že mu odovzdá vládu, keď bude úspešný.

Oidipus vyliezol na skalu, kde sa sfinga nachádzala. Prižmúrila oči a položila mu hádanku:

„Má to jednu hlavu,
štyri nohy ráno,
na poludnie len dve
a tri nohy večer.
čím viac to má nôh
tým menej to má síl.“

5 Oidipus a sfinga na keramike/ cool-hira

Oidipus bol bystrý a hádanka sa mu videla ľahká. „Je to človek,“ odpovedal. Sfinga mu dala za pravdu a zvrhla sa do vody.

Keď Tébania uvideli, ako sa Oidipus vracia živý, začali jasať. Oslavovali ho za svojho osloboditeľa a Kreon mu odovzdal trón. Oidipus sa tak stal vládcom v Tébach a Iokastu si vzal za ženu.

Oidipus panoval dlho a spravodlivo. Kráľovnej sa narodili synovia Eteokles a Polyneikes, a dve dcéry, Antigona a Ismena. Nik netušil, že Oidipove dcéry sú zároveňľ jeho bratmi a sestrami.

Prešli roky a z Oidipových detí boli vyzretí ľudia. Nadišiel rok, kedy v tébskom kráľovstve zavládol mor. Občania zašli za Oidipom a prosili ho, aby skazu odvrátil. Kráľ ich ubezpečil, že Kreon prinesie veštbu z Delf a na základe nej vyženú mor z krajiny.

Kreon večer prišiel a oznámil Oidipovi. „Veštba nesľubuje rýchlu a ľahkú pomoc, vrah kráľa Laia žije v našom meste. Mor ustúpi, ak bude potrestaný.“ Na základe týchto slov dal Oidipus rozhlásiť, aby každý, kto vie niečo o vražde Laia, prišiel vydať svedectvo. Zvolal si aj slepého Teiresia, ktorého bohovia obdarili prorockým duchom. Veštec však odmietal prísť.

Teiresias napokon prišiel pred palác. Oidipus mu vyšiel v ústrety a Teiresias mu povedal: „Pre teba, i pre mňa bude lepšie, ak neprezradím vinníka. Niekedy je lepšie nevedieť, ako vedieť. Zlá pohroma sa zniesla na našu vlasť, ale horšia by sa zniesla na tvoju hlavu, keby som prehovoril.“  Po tejto vete ho Oidipus označil za zradcu vlasti a spojenca lúpežníkov, ktorí zavraždili kráľa.

Po takomto hanlivom označení sa Teiresias nezdržal a prezradil Oidipovi: „Ak chceš poznať pravdu, poviem ti. Nehľadaj vraha, keď sám si vrahom. Ty si zavraždil kráľa Laia a oženil si sa s vlastnou matkou.“

Oidipus si spomenul na starú veštbu a zľakol sa. V záchvate hnevu obvinil Teiresiasa z klamstiev a spriahnutia s Kreonom. „Si šialený, alebo chcete ľsťou a podvodom získať môj trón?“

„Tebe som šialený, tvoji rodičia ma však považovali za múdreho. Čas ukáže, kto mal pravdu a kto ju nechcel pochopiť.“ A slepý veštec odišiel z paláca.

Kráľovná Iokasta sa snažila upokojiť rozhnevaného Oidipa: „Nezáleží na tom, čo hovorí starec. Aj môj prvý muž Laios sa kedysi spýtal veštiarne a dostal odpoveď, že umrie rukou vlastného syna. Náš jediný syn však zomrel v horskej pustatine a Laia zavraždili lupiči neďaleko rázcestia na ceste do Delf.“

V tom Oidipovi všetko došlo: „Neďaleko rázcestia? Ako tvoj muž vyzeral?“  Iokasta začala opisovať vzhľad nebohého manžela a Oidipus v ňom spoznal starca, ktorý mu skrížil cestu a zavraždil ho pri Delfách.

V tých istých dňoch zomrel pokojnou smrťou korintský kráľ, ktorý vychoval Oidipa a ten ho dovtedy považoval za svojho otca. Čoraz viac začal spomínať na opitého táraja, s ktorým sa pochytil na jednej z hostín a ktorý mu hovoril, že nie je synom svojho otca. Korintskému poslovi Oidipus povedal, že sa do Korintu nevráti, keďže tam žije jeho matka. Posol Oidipovi odvetil: „Korintský kráľ a kráľovná neboli tvoji rodičia. Ja sám som ťa pred dávnymi rokmi priniesol ako malé dieťa do Korintu. Dal mi ťa vo vrchoch starý pastier, ktorý pásol stáda tébskeho kráľa.“

Oidipus sa so šialeným výkrikom vyrútil z paláca. Uvedomoval si, že veštba sa hrozným spôsobom naplnila. Oidipus sa chcel potrestať vlastnou rukou. Vrátil sa do paláca. Videl plačúce slúžky, ktoré mu oznámili, že kráľovná Iokasta sa obesila. Oidipus pribehol k jej telu, vytrhol z jej rúcha zlatú ihlicu a vypichol si ňou oči. Oslepený volal na Kreonta: „Vezmi si trón a potrestaj ma vyhnanstvom!“

Mor v Tébach ustúpil, Kreon zdržoval Oidipa v Tébach, avšak ten odmietal zotrvať. Odišiel preč so svojou staršou dcérou Antigonou, ktorá ako jediná neopustila otca v nešťastí. Antigona pre otca vyprosovala chlieb a starala sa oňho. Spolu hľadali háj bohýň pomsty Erínyí. V ňom mal Oidipus podľa veštby konečne nájsť pokoj.

Oidipovi synovia Eteokles a Polyneikes dospeli a uchádzali sa o Tébsky trón. Ich súperenie však vlasti neprospievalo, Kreon s obavami sledoval svár v kráľovskej rodine. Obom poradil, aby sa po roku striedali. Bratia súhlasili. Eteoklovi sa však podarilo za panovania upevniť si moc natoľko, že brat Polyneikes musel pred ním ujsť. Eteokles sa stal kráľom, Polyneikes zhromažďoval v cudzine vojsko, aby trón dobil silou.

Obaja synovia chceli mať na svojej strane Oidipa, lebo veštba predpovedala, že vojnu vyhrá syn, s ktorým pôjde Oidipus. Ten bol v danom čase neďaleko Atén. Cítil, že sa blíži jeho chvíľa, kedy konečne nájde pokoj. Tézeus, aténsky kráľ, išiel okolo a spoznal ho. Pozdravil Oidipa a ponúkol mu pomoc – chcel ho zobrať do Atén, kde bude môcť v pokoji prežiť svoju starobu.

Oidipus odpovedal „Ďakujem ti, kráľ, čoskoro odídem do ríše tieňov. Ak mi chceš preukázať poslednú službu, prikáž služobníkovi, nech mi prinesie nový odev, aby som nevítal slávnostnú chvíľu v zaprášených starých šatách.“

Tézeus poslal do Atén po šaty a sadol si k Oidipovi. Zrazu obaja začuli dupot koní. Pred Odipom sa zjavil jeho syn Polyneikes. Padol pred ním na kolená a žaloval na brata Eteokla, pričom prosil otca, aby s ním vytiahol proti Tébam. „Roky si si na mňa nespomenul. Keď chceš uchvátiť moc, ak potiahneš s vojskom proti Tébam, postihne ťa to, čo želáš svojmu bratovi. Choď preč odtiaľto. Slepými očami vidím krv brata na tvojom meči.“ Polyneikes zlostne a bez pozdravu odišiel.

Eteokles vyslal k otcovi Kreonta. Ten prišiel k Aténam práve vtedy, keď Polyneikes odchádzal od otca. Kreon predniesol Oidipovi prosbu jeho syna. Oidipus iba odvrátil tvár. Na sklonku života tušil hrozný výsledok tébskej vojny a nechcel zasahovať do svetských záležitostí. Aj Kreon odišiel naprázdno.

6 Odipus odmietol návrhy oboch synov/ Jean Antione Theodore Giroust, wikipedia

Služobník sa vrátil z Atén a Oidipus si obliekol slávnostné rúcho. Rozlúčil sa so všetkými a Tézea požiadal, aby umožnil Antigone vrátiť sa do Téb. Oidipus vzpriamene odišiel do hája bohýň pomsty. V húštinách sa pred ním otvoril vchod do podsvetia, Oidipus v ňom zmizol a zem sa za ním opäť ticho zatvorila. Jeho telo nikdy nikto nenašiel.

Antigona sa vrátila do Téb, kde sa blížilo Polyneikovo vojsko. Eteokles vyzval Polyneika na súboj, aby nemuseli umierať ostatní. Pred bránami mesta proti sebe vyrazili Eteokles a Polyneikes. V bratovražednej bitke udrel prvý Polyneikes, ktorý zranil Eteoklovi odkrytú nohu. Eteokles sa však priblížil k Polyneikovi a zasadil mu smrteľnú ranu. Eteokles sa nad nim sklonil. Polyneikes naposledy otvoril oči, zdvihol meč a brata prebodol. Spoločne naposledy vydýchli.

Medzi vojskami prepukol prudký spor o to, že kto vyhral. Tébania si prezieravo zobrali na bojisko zbrane, zatiaľ čo Polyneikova armáda prišla bez nich. Polyneikovo vojsko sa dalo na útek. Tébski bojovníci sa vrátili do mesta s bohatou korisťou.

Vlády sa opäť ujal Kreon. Vystrojil Eteoklovi pohreb so všetkými poctami. Polyneika nechal pred hradbami, keďže vytiahol proti svojmu rodnému mestu. Jeho telo mali roztrhať psy a dravé vtáctvo. Antigona ho chcela pochovať. Ismena, jej sestra ju varovala, že za nedovolené pochovanie hrozí smrť.

Ismena sa bála a tak Antigona v noci odišla sama. Pod hradbami ležal mŕtvy Polyneikes a neďaleko driemali stráže. Ticho odvliekla bratovo telo k rieke, kde ho umyla a na jeho telo navŕšila zem.

Ráno, keď sa stráže zobudili zistili, že miesto, kde mŕtvy ležal, je prázdne. Stráže sa bali hnevu kráľa a tak usilovne prehľadali okolie. Išli po stope v zemi, až našli čerstvý hrob. Odkryli zem z tela a skryli sa. Čakali, že páchateľ príde dokončiť svoju robotu. Za súmraku sa skutočne niekto objavil. Antigona sa vracala k bratovmu hrobu. Zarazila sa nad odkrytým telom, ale začala ho znovu zasypávať zemou. Stráže ju prichytili a odviedli ku Kreontovi.

7 Antigona a Polyneikes/ masculineepic.com

„Ako si sa opovážila porušiť zákaz?“ Pýtal sa Kreon.

„Zákaz nevydal Zeus, ale kráľ, nemá preto väčšiu platnosť než láska a ľudskosť. Sú zákony, ktoré nepochádzajú od kráľov a sú dôležitejšie a trvalejšie.“ Odpovedala Antigona.

„To si myslíš iba ty!“ Zvolal kráľ.

„Nie, to si myslí aj tébsky ľud, ale pred tebou mlčí.“ Povedala Antigona.

„Nehanbíš sa odlišovať od ostatných?“

„Nehanbím sa za to, že som vzdala bratovi úctu. Smrť dáva rovnaké práva víťazom i porazeným. Nemôžeš mi vziať viac, než život.“

Kreon zavolal stráže a prikázal im, aby Antigonu zamurovali v skalnej dutine. Ozbrojenci už boli na ceste, keď sa to dozvedel Kreontov syn Haimon – snúbenec Antigony. Haimon sa snažil zabrániť splneniu otcovho rozsudku.

Slepý veštec Teiresias prišiel do paláca a varoval kráľa pred jeho krutým rozhodnutím. Zlé znamenia starcovi ukázali, že sa nad kráľovskou rodinou vznáša nešťastie. Kreona to prinútilo k zamysleniu, padla naňho úzkosť. Zľakol sa trestu nesmrteľných bohov. Rýchle sa vydal k jaskyni. Už cestou sa dozvedel, že Antigona sa obesila a Haimon sa prepichol mečom. Dobrovoľnú smrť si zvolila aj Kreontova manželka, keď sa dopočula o nešťastí.

Kreon chcel všetko napraviť. Taký je však osud tyranských kráľov – jediným rozhodnutím môžu zničiť šťastie a životy poddaných. Nijakým rozhodnutím však toto šťastie nedokážu obnoviť a mŕtvym vrátiť život. Kreon ostal žiť smutne, kým aj jeho neodviedla smrť do podsvetia.

_______________________________________________________________________________________________________________

Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.

 

Zdroje:

Literatúra

PETIŠKA, Eduard: Staré grécke báje a povesti. Praha : Ottovo nakladatelství, 2006, 191 s. ISBN: 978-80-7360-490-5.

Zdroje obrázkov

Titulný obrázok: https://www.thecollector.com/12-olympians/

1 – https://www.dobrodruh.sk/sites/prod/files/Apolnovchrmvcelejsvojejkrse.jpg

2 – https://sk.wikipedia.org/wiki/Sizyfos#/media/S%C3%BAbor:Sisyphos_1732.jpg

3 – https://knowyourmeme.com/photos/1854648-are-ya-winning-son

4 – https://en.wikipedia.org/wiki/Laius#/media/File:Joseph_Blanc_Le_meurtre_de_La%C3%AFus.JPG

5 – https://cool-hira.hatenablog.com/entry/20140924/1411506590

6 – https://cs.wikipedia.org/wiki/Oidipus_na_Kol%C3%B3nu#/media/Soubor:Giroust_Oedipus_at_Colonus.JPG

7 – https://cdn.shortpixel.ai/client/to_avif,q_glossy,ret_img,w_559/https://masculineepic.com/wp-content/uploads/2019/09/antigone-and-polyneices.jpg

Poukázaním ľubovoľnej sumy na náš účet pomôžete zlepšovať našu prácu a zvyšovať náš dosah.
Ďakujeme.

IBAN: SK62 0200 0000 0041 9025 5853