Náhľad do gréckej mytológie – časť prvá

Starovekí Gréci výrazným spôsobom ovplyvnili celú ďalšiu podobu a charakter Európy. Mnohé znaky možno pozorovať naprieč históriou až dodnes – v umení, športe, kultúre, architektúre či vojenstve. Medzi základy vtedajšej gréckej kultúry bezpochyby patrila ich prepracovaná a rozmanitá pohanská mytológia, z ktorej niektoré príbehy sme sa rozhodli ponúknuť v pripravovanej sérii článkov.

Ako podklad pre obsah poslúžila kniha od českého spisovateľa Eduarda Petišku – Staré grécke báje a povesti.

Príbehy sa môžu v niektorých miestach obsahovo mierne líšiť, avšak v každom prípade ostáva hlavný odkaz mýtu rovnaký.

Prometeus

Po zemi smutne blúdil ľudský potomok božského rodu Titanov – Prometeus. Jeho smútok pramenil z toho, že nevedel nájsť živé bytosti, ktoré by chodili vzpriamené ako on a podobali by sa mu tvárou. Spozoroval, že dažďová voda udržovala v prírode kolobeh života skrze hlinu, ktorá dávala život tráve či rastlinám. Po pochopení sily zeme zmiešal hlinu s dažďovou vodou a vytvoril sochu prvého človeka. Socha sa podobala na bohov. Palas Aténa, bohyňa jasného rozumu a múdrosti vdýchla neživej soche ducha. Socha sa zafarbila do ružova a začala sa hýbať. Tak Prometeus stvoril prvých ľudí.

Ľudia dlho žili ako malé deti – videli, ale nepoznávali, počuli, ale nerozumeli, nevedeli nič vyrobiť, ani postaviť. Vôbec netušili ani len to, že sa striedajú nejaké ročné obdobia. Prometeus ich všetko naučil – od samých základov až po znalosť remesiel či výrobu liekov.

Bohovia zhromaždení na Olympe neveriacky sledovali, ako sa ľudské pokolenie naučilo všetko iba vďaka Prometeovi. Vládca všetkých bohov Zeus sa hneval každým dňom viac. Jedného dňa si zavolal Prometea, ktorému vyčítal, že ľudí naučil všetko, okrem uctievania bohov. „Vieš predsa, že bohovia rozhodujú, či bude rok úrodný, alebo chudobný, či zem navštívi mor, alebo blahobyt,“ skutočnými vládcami nad osudmi ľudí podľa Dia boli bohovia.

Prometeus odpovedal, že ľudia budú prinášať obete, ale Zeus si má vybrať, čo majú obetovať. Prometeus zabil býka, mäso ukryl do býčej kože a navrch položil žalúdok. Na kopu vedľa dal kosti, ktoré obalil tukom, aby ich nebolo vidieť. Hromada kostí bola väčšia a na pohľad bohatšia. Zeus potom, ako zacítil príjemnú vôňu obete zostúpil na zem. Prometeus ho vyzval, aby si vybral diel, ktorý je mu milší. „To, čo vyberieš, vládca bohov, to vám budú smrteľní ľudia obetovať.“

Zeus odhalil klamstvo Prometea. Zámerne si však vybral kopu kostí. Prometeus odhrnul obe kopy. Od tých čias obetovali ľudia bohom tuk, kosti a mäso si nechávali pre seba. Zeus zobral ľuďom oheň, aby mäso museli jesť surové – prikázal mrakom aby uhasili všetky ohniská, čím zabránil pečeniu chleba a vareniu.

Prometeus ľudí neopustil. V noci ukradol z Diovho paláca oheň a priniesol ich ľuďom. Zeus prikázal bohovi Hefaistovi aby vytesal sochu krásneho dievčaťa. Aténa ju odela do krásnych šiat. Bohyňa krásy Afrodita jej dala nadpozemský pôvab. Hermes, posol bohov, ju obdaril živou rečou. Zeus vložil dievčine do rúk zlatú skrinku a nazval ju Pandorou. Hermes odviedol Pandoru na zem k Prometeovmu bratovi Epimeteovi. Toho Prometeus často vystríhal, aby neprijímal dary od bohov. Pandora ho svojou krásou očarila natoľko, že na túto radu zabudol.

1 Prometeus kradne oheň Diovi/ Staré grécke báje a povesti, s.8, ilustrácia Václava Fialu

Epitemes bol zvedavý, čo sa nachádza v zlatej skrinke a požiadal Pandoru, aby zdvihla veko. Zo skrinky vyleteli všetky choroby, bolesti, bieda a strasti, zakrúžili nad domom a rozleteli sa do celého sveta, ktorý také zlo nepoznal. Pandora sa zľakla a veko veľmi rýchlo privrela. Zo skrinky vyletelo všetko zlé a ostala v nej iba nádej.

Choroby a utrpenie sa začali šíriť po ľudských obydliach a za ich pätami prichádzala smrť. Diov hnev si odskákal aj Prometeus. Hefaistos s pomocníkmi prikuli odbojného Prometea mocnými reťazami k vysokej skale v pohorí Kaukaz. Prometeus bol prikovaný tak, že sa nemohol ani pohnúť. Vysoko nad priepasťou visel Prometeus medzi nebom a zemou. Nepokoril sa však a neprosil Dia o milosť. Keď to Zeus videl, vyslal obrovského orla, ten mu trhal zobákom pečeň z tela a živil sa ňou. Pečeň Prometeovi vždy cez noc dorástla a tak musel svoje utrpenie prežívať každým dňom odznova. Na také trápenie bol Diom Prometeus odsúdený naveky.

2 Prometeus na skale/ Staré grécke báje a povesti, s.10, ilustrácia Václava Fialu

Po dlhých storočiach, kedy sa Prometeus nepodvolil, zbadal ho Herakles, syn vládcu bohov. Práve vtedy priletel orol, aby sa nasýtil. Herakles výstrelom z luku dravca zabil. Svojou silou rozdrvil Prometeove putá a daroval mu slobodu. Aby sa naplnila kliatba, Prometeus musel nosiť železný prsteň s kúskom kameňa zo skaly – zostal tak naveky pripútaný, ako určil Zeus.

Traduje sa, že prstene s kameňom nosia ľudia práve na pamiatku Prometea. V dejinách kultúry je Prometeus častým námetom, napr. u Goetheho. Motív obetovania sa však objavil aj u Hviezdoslava v diele Slovenský Prometej

Potopa

K Diovi sa doniesli správy o tom, akí sú ľudia skazení a neštítia sa žiadnych zločinov. Rozhodol sa, že sa na to pozrie a zostúpil na zem. Všade videl, ako sa lúpi, vraždí, klame a ako sa ľudia posmievajú bohom. Zeus sa cítil lepšie v skalnatých a pustých končinách ako medzi ľuďmi.

Raz večer dorazil k palácu arkádskeho kráľa Lykaona. Ľudia sa začali modliť hneď ako si všimli, že sa blíži boh. Kráľ Lykaon sa mu však posmieval a chcel ho vyskúšať – aby pocestný dokázal, že je naozaj bohom. Kráľ držal v paláci rukojemníkov, boli to muži z kmeňa Molossov. Jeden z nich bol na rozkaz zabitý a uvarený. Lykaon chcel pocestného nasýtiť ľudským mäsom a následne v spánku zavraždiť.

Služobníci dali pred Dia jedlo. Zeus to hneď rozpoznal a vzbĺkol hnevom. Na palác kráľa zoslal blesk. Odvšadiaľ vyšľahli plamene a lačne hltali kráľov majetok. Lykaon začal utekať pred Diovým hnevom. Otváral ústa ale od tej hrôzy dočista onemel. Keď padol na zem, začal cítiť, že mu končatiny zarastajú srsťou. Z Lykaona sa stal vlk. Od tých čias obchádza pasúce sa stáda na lúkach a oči mu divo iskria ako v dobách, keď bol ešte kráľom.

Zeus sa vrátil na nebesá a zavolal si ostatných bohov. Porozprával im, čo zažil. Povedal, že jeden palác rozdrvil bleskom, no potrestať treba všetkých ľudí. „Chcel som spáliť zem ohňom svojich bleskov, obávam sa však, že by sa od takého obrovského požiaru chytilo ovzdušie i šírošíre nebesá. Všetci poznáme veštbu, že raz príde čas, keď zem, more i nebesá vzplanú a svet zanikne v plameňoch. Preto zošlem na svet potopu, zmyjem z tváre zeme zlo a nehodné ľudské pokolenie.“

Zeus dal zatvoriť do jaskýň severný vietor, čo dovtedy rozháňal mraky. Južný vietor, na čele s hmlou, vzlietol. Zo sivej brady mu stekal dážď. Pravicou tlačil a trhal temné mračná, pričom z nich vypúšťal prívaly vody. Poseidón, boh vôd a Diov brat mu ochotne pomáhal. Zvolal bohov všetkých riek a prikázal im, aby poslali vlny do ľudských príbytkov. Dediny sa zatopili, obilie, kry a stromy boli prikryté vodou.

Ľudia sa snažili zachrániť plávaním, avšak bičujúci dážď ich udusil. Niektorí vystúpili na vrcholy hôr, avšak voda časom vystúpila aj tam a strhla ich do hlbín. Iní ľudia sa snažili zachrániť v člnoch, stroskotali na skalnatých plytčinách. Zem sa stala jedným veľkým morom. Vtáky padali od únavy do vody, jelene, vlci a kance sa utopili. V zatopených domoch a palácoch sa udomácnili ryby, na lúkach a zatopených lesoch sa usadili delfíny. Koho nepohltili vlny, umrel od hladu.

V krajine Fokis, kde sa nad vodou týčil iba vrch Parnas sa v malej loďke plavil Deukalión, syn Prometeov s manželkou Pyrrhou. Prometeus ich včas varoval a dal im pevný čln. Zeus si všimol, že z ľudského pokolenia ostali už iba oni dvaja. Boli to ľudia statoční, spravodliví a bohabojní. Zeus dal príkaz na rozptýlenie mrakov, Poseidón odložil trojzubú vidlicu, ktorou čechral morské vlny. Zavolal syna Tritóna a rozkázal mu, aby zatrúbil na veľkú lastúru. Tritón na ňu zatrúbil tak, že naplnil trúbením ovzdušie celého sveta.

3 Tritón fúka do lastúry/ Staré grécke báje a povesti, s.13, ilustrácia Václava Fialu

Vody začali ustupovať, rieky sa vrátili do svojich riečisk a more znovu dostalo brehy. Deukalión a Pyrrha pristáli na Parnase, padli na kolená a ďakovali bohom za záchranu. Okolo seba videli len pustú zem. Na konároch stromov boli kusy bahna a celá krajina bola bez života. Obaja sa modlili na ploche rozpadnutého chrámu bohyne Temis, Prometeovej matky. Prosili ju, aby im pomohla vzkriesiť život. Bohyňa im poradila: „Vyjdite z chrámu, zahaľte si hlavy a hádžte za seba kosti veľkej matky.“

Deukaliónovi a Pyrrhe sa nechcelo veriť, že ich bohyňa žiada, aby rušili pokoj mŕtvych. Deukalión si uvedomil, že veľkou matkou, ktorú spomínala Temis, je mienená zem. „Kosti veľkej matky môžu byť iba kamene v hline,“ riekol.

Boli v ňom však pochybnosti, či kamene dokážu oživiť zemský povrch. Aj tak s Pyrrhou nazbierali plno skál a hádzali ich za seba. Stal sa zázrak, kamene po dopade strácali svoju tvrdosť a začali sa stávať ľudským mäsom a kosťami, pričom postupne nadobúdali aj tvar ľudského tela. Kamene, ktoré hodil Deukalión, získali podobu mužov. Kamene, ktoré hodila Pyrrha sa premenili na ženy.

Nový ľudský rod bol húževnatý, pracovitý a odolávajúci útrapám a strastiam, keďže sa zrodil z nepoddajného a tvrdého kameňa.

V inej verzii tohto mýtu k Deukaliónovi a Pyrrhe neprehovoila bohyňa Temis, ale sám Zeus, ktorý ich po ôsmych dňoch plavby na rozzúrených vlnách začal ľutovať a podobenstvo o kostiach im povedal on.

4 Deukalión a Pyrrha/ Staré grécke báje a povesti, s.14, ilustrácia Václava Fialu

Potopa sveta ako forma božieho potrestania ľudstva bola spomínaná aj v Biblii, ale aj v iných mytológiách. Táto mýtická udalosť sa stala taktiež námetom pre rôzne maľby, napríklad od Michelangela.

_______________________________________________________________________________________________________________

Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.

Zdroje:

PETIŠKA, Eduard: Staré grécke báje a povesti. Praha : Ottovo nakladatelství, 2006, 191 s. ISBN: 978-80-7360-490-5.

Zdroje obrázkov:

Titulný obrázok – https://exploringyourmind.com/wp-content/uploads/2019/04/gods-of-olympus-768×302.jpg

1 – Staré grécke báje a povesti, s.8, ilustrácia Václava Fialu

2 – Staré grécke báje a povesti, s.10, ilustrácia Václava Fialu

3 – Staré grécke báje a povesti, s.13, ilustrácia Václava Fialu

4 – Staré grécke báje a povesti, s.14, ilustrácia Václava Fialu