O pohostinnosti Slovanov

Hrabivosť a lakomstvo patria k negatívnym javom a podľa kresťanskej morálky k veľmi vážnym hriechom. Bezbrehá nenásytná túžba zhromažďovať človeka núti prekračovať hranice a môže viesť až ku vražde, krádeži, korupcii, klamstvu. Hmotné statky na vrchole rebríčka priorít, neochota deliť sa, zdieľať a pomáhať majú svoj cnostný opak v štedrosti a pohostinnosti.  

V našich zemepisných šírkach žijeme v dobe blahobytu. Kvalitné životné podmienky máme zaistené a úplne hocikto si dnes môže dovoliť zarábať a míňať peniaze aj na zbytočnosti, ktoré v skutočnosti vôbec nepotrebujeme. Ak sa pozrieme do literatúry z čias, kedy ľudia museli veľmi ťažko drieť, aby mali vôbec istotu prežitia, prejav pohostinnosti nadobúda ešte väčšiu hodnotu.  

Jeden zo zdrojov informácií o štedrosti našich dávnych predkov môžeme nájsť v diele Kronika Slovanov od vzdelaného saského kňaza Helmolda z Bossau  z 12. storočia. Ide o dôležitý prameň pre históriu Svätej rímskej ríše a kristianizáciu Polabských Slovanov. Napriek jasnej zaujatosti je Helmold z Bossau kritický ku konkrétnym šíriteľom kresťanstva a vie aj oceniť pozitívne vlastnosti niektorých pohanských kmeňov. 

Helmold zachytil návštevu biskupa Gerolda, ktorého sprevádzal, u slovanského kniežaťa Pribyslava“Když skončila svatá mysteria, požádal nás Přibyslav, abychom navštívili jeho dům, který se nacházel v poměrně vzdálené vsi. Přijal nás [tam] s velkou radostí a uspořádal nám znamenitou hostinu. Stůl, který pro nás připravil, zaplnilo dvacet [různých] pokrmů. Tam jsem  na vlastní oči poznal, co jsem už předtím věděl z vyprávění, [totiž] že se žádný lid nevyrovná Slovanům v prokazovaní pohostinství. Všichni do jednoho totiž velmi ochotně přijímali hosty, takže nikdy nemusí o pohostinství prosit. […] Kdyby byl však někdo – a to je velmi vzácné – přistižen, že cizinci neposkytl pohostinství, je dovoleno vypálit jeho dům a statky. V tomto smyšlení se všichni stejně shodují a praví, že člověk, který se nebál odepřít hostu chléb, je člověk hanebný a podlý, který si zaslouží jen všeobecné opovržení.”  

Štedrosť k hosťom je Slovanom pripisovaná aj v diele Strategikon od byzantského cisára Maurikia I. (6. storočie) alebo v Kronike od Detmara z Merseburgu (11. storočie). Ako však tvrdí významný poľský medievalista Karol Modzelewski, podobné opisy “vznešených divochov” nachádzame v množstve diel a to už od antiky, v ktorých slúžili ako morálne zrkadlá. Autori, ktorí nie vždy rozumeli pomerom a zvykom jednotlivých barbarských/pohanských kmeňov, si takto pomáhali pri vyvíjaní tlaku na dodržiavanie morálnych noriem v spoločnosti, ktorej boli súčasťou.  Helmold z Bosau však slovanské prostredie poznal veľmi dobre, keďže priamo medzi Slovanmi roky vykonával pastoračnú činnosť.  

Rozumné hospodárenie, šetrnosť, racionalizácia nákladov a snaha niečo po sebe zanechať sú znakmi inteligentného človeka a patria k zdravému životnému štýlu. Nie je však správne ich nahradzovať chorobnou lakomosťou. Historické pramene svedčia o štedrosti našich dávnych predkov. My by sme sa mali snažiť, aby sme ich v tomto smere nezahanbovali. 🙂 

Pramene:

Helmold z Bosau: Kronika Slovanů, Argo 2014, s.143

Literatúra:

Karol Modzelewski: Barbarská Evropa, Argo 2017

Obrázky: wikipedia.org, pinterest.com