Slovenské národné obrodenie

Vlna formovania moderných národov zasiahla Európu v 18. a 19. storočí. Nazývame tak etapu vo vývoji, kedy sa jednotlivé národy, ktorých osud závisel od silnejších národov, začali jazykovo, kultúrne a politicky osamostatňovať. Na Slovensku toto obdobie datujeme od reforiem panovníka Jozefa II. z 80. rokov 18. storočia až po revolučné roky 1848-1849. Veľkú úlohu zohrala maďarizácia, ktorá sa v Uhorsku začala pretláčať prostredníctvom zákonov. Koncom 18. storočia bolo prakticky nemožné študovať na škole či navštevovať úrady bez toho, aby musel človek používať maďarčinu.

Prvá etapa – bernolákovci (1780 – 1820)

Katolícky farár Jozef Ignác Bajza, toho času pôsobiaci v Dolnom Dubovom, v roku 1783 publikoval prvý zväzok prvého románu napísaného v slovenčine – René mládenca príhody a skúsenosti. Bajza sa počas svojho života dostal do konfilktu so svojou cirkevnou vrchnosťou, ktorá zmarila dokončenie a vydanie niektorých jeho diel. Dostával sa aj do sporu ohľadom slovenčiny – napríklad s Antonom Bernolákom a Jurajom Fándlym. O štyri roky neskôr, v roku 1787 prvýkrát kodifikoval spisovnú slovenčinu práve Anton Bernolák. Základom mu bolo západoslovenské nárečie. Hoci Bajzove pokusy o slovenčinu prišli skôr, Bernolák v roku 1790 vydal pravidlá pravopisu – Grammatica Slavica. Bernolákova slovenčina sa používala najmä pri kázňach v katolíckych kostoloch. Evanjelici presadzovali biblickú češtinu. O dva roky neskôr, v roku 1792 v Trnave vzniklo Slovenské učené tovarišstvo, ktorého predstavitelia si dali za cieľ pozdvihnutie kultúrnej úrovne Slovákov. V roku 1803 na Evanjelickom lýceu v Bratislave vznikla Katedra reči česko-slovenskej, kde bol prvým profesorom Juraj Palkovič.

1 Slovenské učené tovarišstvo, Andrej Kováčik 1934/ najkrajsikraj.sk

Druhá etapa – kollárovci (1820 – 1835)

V tejto etape dochádza k spolupráci evanjelických a katolíckych elít, čo sa prejavilo najmä v zbližovaní názorov na reč. Hlavným predstaviteľom evanjelického tábora bol Ján Kollár, u katolíkov to bol Alexander Rudnay – biskup a kardinál. Výsledky tejto spolupráce sa prejavili v založení dvoch literárnych spolkov. Prvým bol Slovenský čitateľský spolok (1826), ktorý nakupoval a sprostredkúval slovenské knihy, časopisy, organizoval prednášky. Pôsobil krátko a najmä kvôli ekonomickým nedostatkom zanikol. V roku 1835 bol založený Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Spolok vydával almanach Zora, v ktorom boli publikované príspevky v bernolákovčine a čechoslovenčine. Ján Hollý, predstaviteľ katolíckeho prúdu, svoju tvorbu zameriaval na nárast národného povedomia Slovákov. Vo svojich textoch (Svätopluk, Cyrilometodiáda) spracoval najvýznamnejšie obdobia našich národných dejín. Predstavitelia tejto etapy národného hnutia písali aj diela, v ktorých obhajovali rovnosť národov. Snahu o asimiláciu Slovákov a maďarský šovinizmus podrobovali kritike. Počas tohto obdobia bolo národné povedomie posilnené aj vplyvom divadelníctva, k čomu prispelo založenie prvého slovenského ochotníckeho divadla v roku 1830.

2 Slávy Dcéra od Jána Kollára/ 9muz.sk

Tretia etapa – štúrovci (1835-1849)

Štúrovci presadzovali myšlienku spisovného slovenského jazyka. Išlo o evanjelickú iniciatívu, ktorá však spolupracovala s katolíckou inteligenciou. Evanjelické lýceum v Bratislave sa stalo centrom tejto vlny obrodeneckého hnutia. Začali tu vznikať študentské spolky, ktorých úlohou bolo šíriť osvetu a prebúdzať národné povedomie. Hlavní predstavitelia boli Ľudovít Štúr, Jozef HurbanMichal Hodža. Od roku 1835 hovoríme o vyvrcholení slovenského národného hnutia. V roku 1836 sa konal pamätný výstup na Devín. Tu prisahali vernosť slovenskému národu a pridelili si slovanské mená: Štúr – Velislav, Hurban a Hodža – Miloslav. Medzičasom v Uhorsku začala víťaziť idea jednotného maďarského národa, ktorá spustila proces maďarizácie. V júni 1842 vychádza Slovenský prestolný prosbopis – príloha k spisu Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov  ako reakcia na násilnú maďarizáciu a šovinizmus. O rok a mesiac neskôr – v júli 1843 štúrovci prijímajú na Hurbanovej fare v Hlbokom dohodu o uzákonení spisovnej slovenčiny na základe kultúrnej stredoslovenčiny. V auguste 1844 sa na zasadnutí národného spolku Tatrín prebehlo oficiálne vyhlásenie spisovného jazyka. V tom istom roku bol Ľudovít Štúr odvolaný z katedry reči česko-slovenskej. 22 študentov nasledovalo Štúra do Levoče. Pri tejto príležitosti zložil ďalší slovenský velikán Janko Matuška hymnickú pieseň Nad Tatrou sa blýska. Predstavitelia tejto vlny odmietali aj feudálny systém, poddanstvo, šľachtické privilégiá a žiadali občiansku rovnosť. Zakladali sa nedeľné školy, aby sa odstránila negramotnosť, rovnako tak knižnice či spolky striezlivosti, na ktorých sa diskutovalo o škodlivosti alkoholu a fajčenia.

V rokoch 1848-1849 sa mnohí členovia slovenského národného hnutia zapojili do povstania proti národnostnému útlaku v Uhorsku (o ktorom sme písali TU). 10. mája 1848 boli sformované Žiadosti slovenského národa, ktoré v revolučných rokoch predstavovali najucelenejší politický program Slovákov. Podnet na ich skoncipovanie prišiel od Jána Francisciho a Štefana Marka Daxnera.

3 – Zhromaždenie slovenského ľudu z roku 1848, Peter Michal Bohúň/ pravda.sk

V roku 1852 Martin Hattala kodifikoval a zároveň upravil spisovnú slovenčinu. Zaviedol napríklad používanie ypsilonu. Podnetom na reformu bola kritika dovtedy používaného štúrovského pravopisu zo strany M. M. Hodžu, ktorý kritizoval skutočnosť, že išlo o pravopis foneticko-etymologický.

Zdroje:

História. rok 2009, číslo 1-2, s. 41-54. Dostupné na: https://digitalnakniznica.cvtisr.sk/zoom/2160/view?page=34&p=separate&tool=info&view=0,0,2538,3323.

Slovenské národné obrodenie. Dostupné na: https://cloud2.edupage.org/cloud/Slovenske_narodne_obrodenie.pdf?z%3AMYRe%2BVKVUwHCFP2lAHqUmrnSVWtre0DqK0KVixSZ4FX6kmnYzGxmWKSFnF8GX%2FkW.

Zdroje obrázkov:

Titulný obrázok: Koláž

1 – https://www.najkrajsikraj.sk/slovenske-ucene-tovarisstvo/

2 – http://www.9em.sk/wp-content/uploads/2016/10/Sl%C3%A1vy-dcera-e1475926023349.jpg

3 – https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/469320-ziadosti-slovenskej-jari-z-rokov-meruosmych/

_______________________________________________________________________________________________________________

Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.