Xenofón: Anabáza – antická knižnica, časť 2.

Napriek tomu, že ide o skutočný literárny skvost z antického obdobia, dnes je toto dielo pomerne málo známe. Jeho autor Xenofón sa narodil okolo r. 430 pr. n. l. Jeho otec bol zámožný jazdec, ktorý vychoval svojho syna v typickom aristokratickom duchu tej doby. V rokoch 404 – 401 sa Xenofón stýkal so slávnym filozofom Sokratom, s ktorým sa spriatelil.

Socha Xenofóna vo Viedni

Mladý Xenofón pohŕdal aténskou demokraciou a obdivoval Spartu. V roku 401 sa vzdelaný no dobrodružný a bojachtivý mladík nechal nahovoriť svojím priateľom Proxenom k účasti na výprave perzského princa Kýra Mladšieho, ktorý chcel od svojho brata Artaxerxesa II. získať trón a najímal žoldnierske vojsko. Presne o tejto výprave, no najmä o epickej ceste späť domov, je jeho dielo Anabáza. 

Ako svedok a účastník týchto udalostí nám Xenofón podáva autentické informácie. Je však dôležité spomenúť, že Xenofón vytvoril tento spis aj kvôli vlastnej obrane, pretože bol verejne kritizovaný inými účastníkmi tejto výpravy. Autor aj o sebe píše v tretej osobe, aby zachoval zdanie úplnej objektivity.

Výprava sa začala na jar 401 pr. n. l. Kýros vo funkcii miestodržiteľa pomaly a obratne zhromaždil vojsko pod zámienkou, že tiahne proti odbojným maloázijským kmeňom. Za pochodu sa ukázalo, že chce poraziť perzského kráľa a získať vládu pre seba. Gréckym žoldnierom, ktorí si tiež mysleli, že idú potlačiť vzburu, sa to spočiatku nepáčilo. Kýros ich však dokázal presvedčiť, aby s ním pokračovali, hlavne pre jeho obľúbenosť medzi vojakmi a sľubom veľkej odmeny. V bitke pri Kunax došlo ku stretu medzi oboma kráľovskými bratmi. Odvážny Kýros sa napriek radám svojich priateľov vrhal do nepriateľského vojska a padol. Jeho perzskí prívrženci sa rozutekali, no aj bez nich sa Grékom podarilo poraziť perzského kráľa Artaxerxesa II.

„Jak se dali královi vojáci na útěk, rozptýlilo se při pronásledovaní také Kýrových šest set jezdců a okolo něho jich zůstalo jen málo, skoro jen ti, jimž se říká ‚královi společníci u stolu‘. Spolu s nimi spatřil (Kýros) krále a jeho družinu. V tu chvíli se nedal zadržet, vzkřikl ‚Vidím ho!‘, rozehnal se proti němu a bodl a ranil ho skrze pancíř do prsou, jak praví lékař Ktésiás, který prý také tu ránu vyléčil.  Ve chvíli, kdy Kýros krále bodl, zasáhl ho kdosi tvrdě oštěpem pod oko. Boje se tam zúčastnili král i Kýros a obě jejich družiny. (…) Kýros sám padl a osm jeho nejlepších mužů leželo přes něho.“

Napriek tomu, že perzský kráľ bitku prehral a bol nútený ustúpiť, Gréci sa ocitli sami bez spojencov vo vnútri nepriateľskej krajiny, čo pre nich predstavovalo veľmi zložitú situáciu. Na druhej strane bolo ich vojsko oveľa disciplinovanejšie a napriek menšiemu počtu pre Peržanov veľmi nebezpečné. Obe strany tak začali vyjednávať a dohodli sa na prímerí. Perzský satrapa Tissafernes však ľsťou zajal veliteľov gréckeho vojska a dal ich popraviť, čím prímerie zaniklo. V tej chvíli vystúpil Xenofón s návrhom zvoliť si nových veliteľov a prebiť sa ďaleko na sever k Čiernemu moru a odtiaľ do Grécka. Jeho návrh bol odsúhlasený a grécki žoldnieri sa vydali na dlhú cestu domov, počas ktorej museli čeliť neustálym útokom Peržanov, bojovných horských kmeňov, ťažkým prírodným podmienkam a nedostatku zásob.

Pochod gréckych žoldnierov v Anabáze.

Xenofón sa ako historik nedá porovnávať napríklad s Thukydidom. Nemal hlbší historický rozhľad, ako obdivovateľovi Sparty mu chýbala objektivita, veril v priame zasahovanie bohov, veštby a sny. Nedá sa mu však uprieť zmysel pre pravdu, pretože udalosti vedome neprekrúcal. V anabáze svoju úlohu možno zveličil a niečo možno zamlčal, ale výpravu opísal hodnoverne a pravdivo. Jeho jazyk je pútavý, živý, jasný a názorný. Narozdiel od zmieneného Thukydida podáva priamu charakteristiku rôznych osôb (prvé a podarené pokusy tohto druhu v attickej próze) a tak, ako jeho predchodcovia, aj on vkladá do úst historických postáv reč.

„Thalatta! Thalatta!“ (More! More!), po mnohých nebezpečenstvách sa Gréci dostali k Čiernemu moru – Bernard Granville Baker, 1901

„Když křik rostl a blížil se a další přichozí přibíhali poklusem ke křičícím a hluk byl stále mocnější, čím více jich přibývalo, usoudil Xenofón, že jde o něco závažnějšího. Vyskočil na koně, vzal s sebou Lykia a jízdu a vyrazil na pomoc. Brzy však porozuměli, že vojáci volají: ‚Moře! Moře!‘ a že ten pokřik letí od úst k ústům. (…) Když všichni dorazili na vrcholek, objímali se vojáci navzájem v slzách a objímali i vojevůdce a setníky.

Xenofón bol svedkom súboja civilizácií: slobodní Gréci proti tyranskej Perzskej ríši. V diele je cítiť rozdiel medzi Grékmi, ktorí veľmi silne prejavovali vedomie spoločnej identity, aj keď boli rozdelení na viacero mestských štátov a spolkov a ostatnými národmi, ktoré Gréci považovali za “barbarské” a podradné. To sa však nevzťahovalo na jedincov, napr. Kýra Mladšieho, ktorého si Gréci vrátane Xenofóna veľmi vážili pre jeho skromnosť, statočnosť a láskavé zaobchádzanie s obyčajným ľudom:

Všeobecně se říkalo, že mužům, kteří byli ve válce stateční, prokázoval Kýros pocty obzvlášť významné. (…) když videl, že se někdo dobrovolně vystatuje nebezpečí, ustanovil ho správcem opanovaného území a zahrnul ho i jinými dary. Otevřeně zastával názor, že mají právem mít najstatečnější mužové největší blahobyt, a zbabělci že jim mají sloužit. Proto měl vždycky dost těch, kdo dobrovolně podstupovali nebezpečí, jakmile se domnívali, že je Kýros pozoruje. Jestliže o někom bylo známo, že chce osvědčovat svou spravedlnost, staral se především, aby takovým lidem umožnil žít ve větším bohatství nežli těm, kdo hledali zisk v bezpráví.“ 

Dôraz na spravodlivé a ušľachtilé správanie definované najmä ako vernosť k svojim blízkym a druhom v zbrani, statočnosť v boji a pokoru pred bohmi je pevne zakorenený v Xenofónovom príbehu. Xenofónovo rozprávanie je užitočné aj pre pochopenie antickej taktiky a vojenstva. Mnohí vojenskí odborníci si ešte aj dnes cenia jeho dielo. Jasné myslenie v kritickej situácii, vedenie osobným príkladom, súdržnosť vojska, či geografické faktory ako hory a rieky sú rovnako dôležité v súčastnosti tak, ako boli v dobe Xenofóna. Toto dielo svojou dĺžkou a jazykom nie je náročné a preto je vhodné naozaj pre každého s elementárnou inteligenciou. 

Pramene:

Xenofón: Anabaze, preložil Jaroslav Šonka, Odeon 1974

Použitá literatúra:

Hernández Prisco R.: Classics revisited in Military Review , Army University Press January-February 2009 s. 118-119,

Stiebitz Ferdinand: Stručné dějiny řecké literatúry, Nákladem jednoty českých filologu 1940

 

 

77 Comments on “Xenofón: Anabáza – antická knižnica, časť 2.”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *