Cirkev a epidémie

V aktuálnom období sa nás asi všetkých dotýka neľahká a nepríjemná situácia s pandémiou koronavírusu. Postupom času, s pribúdajúcimi pozitívnymi prípadmi tohto ochorenia na Slovensku, logicky, pribúdali aj rôzne opatrenia a obmedzenia. Tie majú smerovať k čo najrazantnejšiemu zminimalizovaniu rizika masovej infikovanosti obyvateľov žijúcich na území Slovenskej republiky.

Opatrenia štátu sa týkajú aj masových udalostí, medzi ktoré, okrem iných, patria aj bohoslužby. Na ne sa už niekoľko dní vzťahuje zákaz priamej účasti. Nakoniec na zákaz pristúpili všetky cirkvi naprieč celým spektrom, hoci vrchní predstavitelia pravoslávnej cirkvi sprvu prehlásili, že oni budú v bohoslužbách a rituáloch počas nich (konzumácia zo spoločnej čaše počas praktizovania obradu spojeného s eucharistiou, bozkávanie ikon..) pokračovať.  Množstvo veriacich spomedzi nás sa musí uspokojiť s faktom, že najbližšie obdobie nebude ich kontakt s cirkevnými predstaviteľmi bezprostredný. Všetky tieto aktivity sa presmerovali na internet, sociálne siete, do rádií či na televízne stanice.

Najmä v staroveku a stredoveku si Európa prešla rôznymi hromadnými nákazami. Rodney Stark uvádza, že k rozmachu kresťanstva do veľkej miery prispeli aj tieto epidémie.

Rodney Stark je profesor sociológie na najväčšej baptistickej vysokej škole na svete Baylor University v Texase, USA, kde je spoluvedúcim Inštitútu pre štúdium náboženstva (ISR). Pôsobí aj ako hosťujúci profesor sociológie na Peking University v Číne. Je autorom a spoluautorom mnohých kníh, ktoré vyšli v 17 rôznych jazykoch. Najznámejšou z nich je The Rise of Christianity (Vzostup kresťanstva; 1996), ktorá sa stala celosvetovým bestsellerom.

“V Ríme bola raz epidémia obrovských rozmerov. Za jeden deň zomrelo 5000 ľudí. Keď pohanskí doktori a verejné autority opustili mesto, aby sa zachránili, boli to kresťania čo zostali a starali sa o chorých. Kňazi, diakoni a laici ohrozovali vlastné životy a zomierali pri tejto pomoci. Tento rozdiel si dokonca povšimol aj cisár a napísal, že by pohania sa “mali vyrovnať morálnym kvalitám kresťanov,” píše Stark.

V období stredoveku bola Európa sužovaná morovými ranami. Obyvatelia Európy ňou boli konfrontovaní viac-menej pravidelne až do začiatku 18. storočia. Prvýkrát sa na starý kontinent mala dostať už za vlády byzantského cisára Justiniána I. (527-565). Najväčšie škody napáchala nákaza v rokoch 1348 – 1351. Pandémia pravdepodobne pľúcneho moru je dodnes označovaná ako čierna smrť.

Morová rana doľahla na Európu uprostred vlny duchovného úpadku, ktorý sa prejavoval napríklad v protekcionizme a úplatkárstve cirkvi. Odborníci na toto obdobie však označujú viacero príčin úpadku mravov a morálky. Okrem straty autority tradičných inštitúcií k tomu prispeli napríklad aj žoldnieri, ktorých najímali európski panovníci a po návrate do rodnej zeme napomáhali k zvýšeniu násilia. V 14. storočí  zvyšovali brutalitu vojen aj moderné palné zbrane, čo prispievalo k neistote a pesimizmu Európanov. Opisuje sa aj úpadok v móde – začali sa nosiť priliehavé šaty a hlboké výstrihy.

Morová rana tento úpadok pomohla prehĺbiť. Strach z všadeprítomnej hrozby smrti viedol k bezohľadnosti a krutému správaniu k chorým. Okrem strachu najbližších priblížiť sa k chorému sa svoju povinnosť častokrát báli vykonávať aj kňazi a notári. Morom nakazený človek mal teda problém zanechať závet či získať posledné pomazanie. Mnoho duchovných či žobravých mníchov sa odhodlalo navštíviť chorých a v mnohých prípadoch zomierali v ich domoch. Giovanni Boccacio vo svojich dielach spomína, že epidémia do veľkej miery ovplyvnila aj pohrebný rítus. Podľa jeho slov bolo vzácnosťou, ak mŕtveho odprevádzali do kostola desiati až dvanásti muži. Mnohí boli pochovávaní bez svedkov. Fakt, že sa cintoríny rýchlo napĺňali prispel aj k tomu, že sa hroby, pôvodne určené pre jednotlivcov stali masovými

Obraz tancujúcej smrtky, ktorá do kola zvoláva príslušníkov všetkých vrstiev – pápeža aj cisára, klerikov, mníšky, lekárov, právnikov či študentov  – vyjadroval skúsenosť tých, ktorí prežili. Odrážal pritom zrejme stredovekú poveru, že o polnoci na cintoríne tancujú duše zosnulých, ktoré sa snažia do svojho tanca zatiahnuť aj živých.

 V súčasnom svete by malo byť povinnosťou svetských, ale i duchovných lídrov aby chránili populáciu v čo najväčšej možnej miere. Mnohí kresťania boli zo zákazu omší pobúrení a niektorí to chápali ako ďalší útok na kresťanstvo a tradície. Je však nutné pochopiť, že naši politickí predstavitelia sú ľuďmi volení aj na to, aby podobné situácie riešili.

Z histórie by sme sa mali poučiť a neriskovať, že sa v podobnej situácii, čo sa týka dôsledkov ocitneme opäť. Morové epidémie zabili v Európe vyše 200 miliónov ľudí. Pri nezodpovednom prístupe väčšiny by toto číslo dnes, v prípade epidémie koronavírusu, mohlo byť oveľa väčšie, ak do nášho uvažovania zahrnieme napríklad nárast obyvateľstva oproti vtedajším časom, urbanizáciu alebo kontaktnejší spôsob života. Namiesto hnevu zo vzniknutej situácie skúste svoju energiu a aktivity presunúť smerom k svojim najbližším a aj takýmto spôsobom pomôcť súčasnej spoločnosti sa z tejto krízy dostať čo najskôr. Pomáhať sa dá rôznymi spôsobmi a sláviť Boha či študovať jeho slovo sa dá aj v kruhu rodiny.

Mnohé cirkvi vyhlasujú hromadný pôst či vyzývajú k modlitbám, ktoré majú byť formou duchovného boja a vnútorného povzbudenia v aktuálnej situácii. Nitrianske biskupstvo rímskokatolíckej cirkvi na svojej internetovej stránke zverejnilo modlitbu, ktorá bola medzi veriacimi rozšírená v 18. storočí v časoch morovej epidémie.

Na fotografii naľavo od textu vidieť morový stĺp v Nitre. Bol postavený pozostalými morovej epidémie a zasvätený Panne Márii. Naprieč Slovenskom je podobných súsoší s rovnakým príbehom viacero.   

Zostáva nám dúfať a veriť, že sa naši spoluobčania budú správať zodpovedne a súčasnú krízu spoločnými silami, v pokoji a solidarite prekonáme.

Internetové zdroje:

Cirkev v dejinách pri epidémiách kostoly otvárala a vyznačovala sa odvahou. Svetlo Sveta, 2020. Dostupné na:

www.svetlosveta.sk/slider/cirkev-pri-epidemiach-kostoly-v-dejinach-otvarala-a-vyznacovala-sa-odvahou/

Pravoslávna cirkev zmenila názor. S okamžitou platnosťou ruší bohoslužby. Hospodárske noviny, 2020. Dostupné na:

https://slovensko.hnonline.sk/2110212-pravoslavna-cirkev-zmenila-nazor-s-okamzitou-platnostou-rusi-bohosluzby

Čierna smrť. Historická revue, 2015. Dostupné na:

http://www.historickarevue.com/clanok/nova-novinka-9956

Obrazové prílohy:

  1. Koláž Rodney Stark/ kniha The Rise of Christianity
  2. Nakazení morom, vyobrazenie z Toggenburskej biblie, 1411
  3. Tanec smrti http://www.historickarevue.com/files/ckeditor//Cierna%20smrt/Danse_macabre_by_Michael_Wolgemut.png
  4. Modlitba uverejnená na stránke Nitrianskeho biskupstva http://www.biskupstvo-nitra.sk/modlitba-ludu-z-18-storocia-v-case-morovej-epidemie/

_______________________________________________________________________________________________________________

Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.