Komentár k 17. novembru

„Dňa 17. novembra si pripomíname začiatok rozsiahlych protestov proti socialistickému režimu. Tento dátum sa už navždy zapísal do našich dejín ako deň boja za slobodu a demokraciu. Treba si však pripomenúť aj všetky okolnosti, ktoré túto nežnú revolúciu sprevádzali.
Je síce pravdou, že práve v piatok 17. novembra sa rozbehli väčšie protesty, avšak už dlho bolo zrejmé, že aktuálny stav krajiny je v podstate neudržateľný. Toto nám pripomínajú aj mnohí zúčastnení študenti: ‚Všetko to začalo Berlínom… vo vzduchu bolo cítiť zmenu.‘
Pripomíname si dátum 17. novembra, no napriek tomu sa na Slovensku organizácia protestov mierne oneskorila. Zatiaľ čo nenásilné pochody bolo možné vidieť v Bratislave už vo štvrtok 16., nemôžeme ich považovať za plnohodnotne cielené. Zásadným krokom bola organizácia v rámci budovy Umeleckej besedy slovenskej, kde sa v poobedných hodinách stretli predstavitelia slovenského kultúrneho ‚undergroundu‘, rôzni disidenti, spisovatelia, divadelníci a podobné, ako by ich nazval vtedajší režim, nežiadúce osobnosti. Až pondelok 20. predstavuje pravdepodobne skutočný začiatok revolúcie, keďže práve po tomto dni vnímame cielené protesty vo väčších mestách Československa. Tieto protesty prebiehali dennodenne a boli sprevádzané všeobecným umeleckým štrajkom.

Mladí protestovali, no nie všetci to vnímali ružovo. Mnohí členovia staršej generácie si až priveľmi dobre pamätali na udalosti, ktoré sprevádzali podobnú situáciu v auguste roku 1968, ako spomína aj jedna pamätníčka: „Viete, brata a manžela Rusi dobili takmer na smrť. Tiež sme vtedy boli mladí a plní odvahy, ale dcéry by som ani za svet nepustila na tie protesty. Príliš som sa bála.“ Nikto sa im nemôže čudovať. Takzvaná ‚tanková diplomacia‘ Brežnevovej Moskvy bola všeobecne známa a postihla mnohé rodiny.

Napriek všetkým obavám sa však už 29. decembra ukázalo, že história sa vďaka perestrojke aspoň raz nebude opakovať, a už o niekoľko mesiacov zasadla do vedenia prvá (teoreticky) demokratická vláda. Doteraz však jestvujú rôzne pochybnosti o zámeroch a o pôvode týchto demonštrácií. V kruhoch historikov ju niektorí považujú za puč organizovaný predstaviteľmi komunistickej vlády. Iní zas tvrdia, že išlo o zámernú snahu rozkradnúť štátny majetok. Akokoľvek však vnímame dôvody pre kľúčové dni nežnej revolúcie, je dôležité mať na pamäti všetky obete demagogickej diktatúry krajne ľavicových komunistov a zabrániť podobný stav aj v budúcnosti našej krajiny.“

L.M. – fanúšik Kulturblogu

77 Comments on “Komentár k 17. novembru”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *