Lockdown – deti, študenti a dištančné vzdelávanie

Situácia, v ktorej sa nachádzame už takmer rok, stále výrazným spôsobom ovplyvňuje náš život asi v každom ohľade. Okrem iných oblastí a skupín obyvateľstva sa s úplne odlišným životným štýlom a spôsobom výučby, ale aj rôznymi nástrahami musia pasovať aj žiaci a študenti našich škôl.

Dopad na deti

Pozornosť by mala smerovať v prvom rade na najmladších, najzraniteľnejších a najneskúsenejších spomedzi nás. Vďaka uzavretým školám majú deti oveľa viac voľna ako zvyčajne. Keďže je to spojené aj s obmedzením iných možností na realizáciu, vrátane pohybu či športu, ktorý je pre mladých ľudí obzvlášť dôležitý, nepomerne viac času tak trávia na internete. Okrem diaľkovej výučby zostávajú za obrazovkami často aj hodiny po skončení vyučovania. Ak opomenieme nábeh na pasívny a sedavý životný štýl, je potrebné si uvedomiť, že na internete sa bežné dieťa môže oveľa ľahšie stať terčom napríklad neželaného kontaktu (podvodníci, zlodeji, pedofili, alebo aj ľudia či rovesníci, ktorých dieťa pozná, ale kontakt s nimi môže byť pre neho nepríjemný alebo je nevyžiadaný…). Asi najhoršou formou takéhoto kontaktu môže byť nadväzovanie vzťahu s dieťaťom na účely sexuálneho zneužitia – grooming. Podľa európskeho prieskumu z minulého roka až 22 percent detí v Európe dostalo aspoň jednu správu so sexuálnym obsahom.

1 Ako chrániť dieťa pred neželaným kontaktom/ Facebook Polícia SR

Netreba zabúdať, že ak nerátame letné prázdniny, väčšina detí je v takejto situácii (s malými prestávkami) viac ako 7 mesiacov. Ďalším veľkým rizikom, ktoré môže mať na každé jedno dieťa veľmi zlý vplyv aj z dlhodobého hľadiska, je vypadnutie zo systému každodenných a pravidelných povinností a rituálov. Aj keď sú deti pravidelne skúšané, čelia rôznym úlohám a majú povinnosť zúčastňovať sa hodín, nič z toho pravdepodobne nenahradí priamu účasť v kolektíve.

Zástupcovia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pred časom taktiež informovali o tom, že v dôsledku zákazu vychádzania sa o 33 percent zvýšil počet detí do 18 rokov, u ktorých sa prejavujú depresívne syndrómy. Riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania Svetlana Síthová takisto informovala, že prišlo k štvornásobnému nárastu psychických ťažkostí detí do deviatich rokov. Ďalšie poznatky hovoria o tom, že prišlo k zvýšenému výskytu samovražedných sklonov u detí do 14 rokov. 30-násobne sa zvýšilo domáce násilie. „Keď si porovnáme dáta za rok 2019 a 2020, kedy, kto a prečo volal a v akej vekovej kategórii, tak napríklad u detí do deväť rokov v roku 2020 to bolo 89 kontaktov v prípade domáceho násilia. V roku 2019 to boli len tri kontakty. A keď takto ideme po každej vekovej kategórii, tak ide o výrazný nárast,“ povedala v rozhovore pre postoj.sk Síthová.

Polovica detí, ktoré sa učia dištančne, má podľa dát s touto formou vzdelávania problém. Síthová upozornila, že tieto ťažkosti spôsobujú zhoršenie školskej výkonnosti u detí. „Zhoršujú sa pozornosť, kognitívne schopnosti, pamäť a logické myslenie. (…) Uvedomujeme si nielen dôležitosť prezenčného vzdelávania, najmä v prípade najmenších, ale aj to, aký je dôsledok zatvorených škôl na duševné zdravie detí,“ tvrdí hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová.

Pohľady vysokoškolských študentov

Keďže študujem históriu na vysokej škole, viem opísať svoje pocity a skúsenosti z dištančného vzdelávania. Keďže situácia, na ktorú nikto nebol pripravený, prišla nečakane, nebolo všetko od začiatku úplne ideálne (aj z dôvodu, že sa nedalo vôbec predpokladať, ako dlho bude tento stav trvať). Za rok sa však postupne, najmä vďaka úprimnej snahe učiteľov a všetkých kompetentných, podarilo do veľkej miery zastúpiť tradičný spôsob výučby.  Od začiatku sa nás pýtali na náš názor a spätnú väzbu k spôsobu vedenia hodín či počtu alebo rozsahu úloh na domáce vypracovanie, ale zaujímali ich aj naše pocity z formy skúšok, zápočtov, respektíve hodnotiacich písomiek.

Existujú však rôzne benefity, ktoré mi dištančná výučba pravdepodobne poskytnúť nedokáže. Okrem živého kontaktu s kolektívom, vyučujúcimi, niektorými učebnými materiálmi a pravidelného režimu, ktorý mi poskytoval každodennú dávku zdravého pohybu a socializácie priamo popri plnení povinností, mi chýbajú najmä exkurzie do rôznych inštitúcií ako archívy, múzeá a podobne, kde by som získal bezprostredné skúsenosti z práce s historickými materiálmi. Tento nedostatok som pocítil pri niektorých druhoch semestrálnych prác, kedy som sa nemohol dostať napríklad na matriku, na cintorín (z dôvodu heraldického výskumu) či do knižníc.

Aj na základe uvedených argumentov a skúseností si myslím, že minimálne v mojom odbore nebude nikdy dištančná forma vzdelávania rovnako hodnotná ako prezenčná.

Niekoľko otázok ohľadom dištančného vzdelávania som poslal aj svojim známym, Jánovi  a Patrikovi  – obaja študenti histórie.

Už takmer rok sa musia študenti vzdelávať dištančne. Ako to vnímaš, čo ti najviac chýba?

J: Napriek úprimnej snahe učiteľov o čo najkvalitnejšiu dištančnú výučbu to vnímam negatívne a stále len ako dočasnú reakciu na vzniknutú situáciu. Chýba mi pravidelný režim, na ktorý som roky zvyknutý, teda vždy ráno vyraziť z internátu, prísť na fakultu a zúčastniť sa prednášok a seminárov. Samozrejme, medzi tým obed a káva v bufete so spolužiakmi, s ktorými taktiež teraz komunikujem väčšinou online. 

P: Takmer hneď na začiatku prvej vlny a štartu „lockdownu“, kedy sa zatvorili univerzity a učebné materiály sa začali posielať iba elektronicky – e-mailom, som okamžite stratil disciplínu a motiváciu. Pokiaľ mám pomenovať čo mi chýba, tak jednoznačne univerzitné prostredie a priamy kontakt s pedagógmi.

   
Ako by si zhodnotil plusy a mínusy tohto stavu? Či už čo sa týka vzdelávania, ale takisto, či sa to pozitívne/ negatívne odzrkadlilo na živote mimo školy.

J: Jediný plus spočíva asi v tom, že mi skutočná výučba začala reálne chýbať a viac si ju vážim. Tých negatív je rozhodne viac… pre mňa osobne je náročnejšie udržiavať pozornosť a sústredenie doma pri notebooku ako na skutočnej prednáške či cvičení. To súvisí aj s celkovým prístupom k štúdiu. Aj ten najnudnejší výklad je podstatne atraktívnejší v krásnej historickej budove našej fakulty, v aule so špecifickou akustikou a atmosférou… než v monitore na internátnej izbe, pred ktorým sedím v teplákoch. Po praktickej stránke mi chýba napríklad možnosť bez obmedzenia navštíviť knižnicu a doplniť si tak informácie z prednášky alebo do záverečnej práce či len tak listovať v literatúre, ku ktorej bežne nemám prístup. Konzultácie so študijným oddelením alebo so školiteľom v distančnej forme sú jednoducho neosobné, uprednostňujem priamy kontakt, pri ktorom sa mi pracuje a komunikuje o dosť lepšie.

P:  Najväčšie mínus som pocítil keď som písal svoju bakalársku prácu, kedy som sa nedokázal vôbec pohnúť. Paradoxne sme na to mali ešte viacej času následkom zavretých knižníc, univerzít a pod. Taktiež som takmer nespravil niektoré skúšky za letný semester. Jednu skúšku som dokonca spravil v pyžame a zároveň sa mi dobíjal do izby pes. Dostal som B. Domáce prostredie alebo „home office“, v ktorom som bol takmer stále na začiatku prvej vlny, v kombinácií s inými problémami, veľmi negatívne vplývali na moje študijné výkony, následkom čoho som neodovzdal v riadnom termíne bakalárku prácu a skončil v „medziročníku“. Popravde, nenachádzam žiadne plusy. Určite sú takí, ktorí by našli logické plusy, ale ja ich žiaľ nevidím.

Fungujete od začiatku v jednom režime? Alebo sa to postupne menilo a vyvíjalo, keďže s takouto situáciou asi nikto nepočítal.

J: Naša inštitúcia zareagovala veľmi rýchlo a profesionálne. V rámci možností zabezpečila študentom náhradnú výučbu dištančnou formou (v kombinácii s prezenčnými individuálnymi konzultáciami), ktorú sa všetci pedagógovia snažia robiť čo najlepšie.

P: Od začiatku sme prešli na režim dištančného vzdelávania vo forme zasielaných učebných materiálov. Ja som následkom neodovzdanej bakalárskej práce skončil v medziročníku, takže som už ďalej nemal kontakt s výučbou, keďže mojimi aktuálnymi študijnými povinnosťami sú dopísať bakalársku prácu a spraviť štátne skúšky.
Ale od kolegov zo štúdia viem, že už funguje aktívna forma videokonferečných hovorov, cez ktoré je vedená výučba.

Zachoval by si niektoré prvky dištančného vzdelávania?

J: Jedine snáď prístup k e-zdrojom.

P: Nie. Museli byť na to opodstatnené dôvody. Pre mňa takýmto dôvodom ani nie je súčasná „pandémia“. Možnože pre niektorých študentov so špecifickými potrebami to je vhodné v určitých smeroch.

Dal by si študentom na výber medzi prezenčnou a dištančnou výučbou?

J: Nie. Takéto duálne vyučovanie by to zbytočne komplikovalo pre učiteľov. Študenti sú online skoro stále. Určite im/nám viac prospeje priamy kontakt s inými ľuďmi.

P: Určite nie.

Dalo by sa to – čo sa týka spôsobu výučby – podľa teba zvládnuť lepšie? Ak by si bol učiteľ, čo by si zmenil, ak pripustíme, že by si musel pokračovať v dištančnej forme výučby?

J: Na to si netrúfam odpovedať. Pre učiteľov to musí náročné, keďže väčšina s tým skúsenosť zrejme nemala a viesť hodinové výklady, ktoré by mali byť zároveň poučné aj pútavé, len smerom do obrazovky počítača, určite nie je jednoduché.

P:  Hologramy ako vo Hviezdnych vojnách (Star Wars), ale zatiaľ to je ešte hudba budúcnosti, takže nie je tam čo zlepšiť. Videohovory sú naozaj maximum podľa mňa.

Ako vidíš najbližšie mesiace? Čo by si navrhoval?

J: Vlády nemôžu všetkých donekonečna zamykať doma. Verím, že opatrenia a nariadenia budú efektívne smerované na rizikové skupiny, pre ktoré je vírus veľmi nebezpečný. Ostatní by mali prirodzeným spôsobom posilňovať svoju imunitu (nielen kvôli COVIDu) a nemalo by im byť bránené pracovať, študovať, žiť.

P: Pri zachovaní súčasnej vlády vidím najbližšie mesiace rovnaké ako tie predošlé. Navrhujem zrušiť výnimočný stav a vrátiť sa do univerzít pri zachovaní určitých hygienických opatrení.

2 Ilustrácia dištančného vzdelávania/ ipcko.sk

Zdroje:

www.dennikstandard.sk/27094/sexualnu-spravu-dostalo-kazde-piate-dieta-policia-varuje-pred-nastrahami-internetu-pocas-pandemie/

www.teraz.sk/slovensko/v-dosledku-lockdownu-sa-o-33-percent-zv/525190-clanok.html

www.postoj.sk/71765/na-krizove-linky-volaju-s-depresiami-devaetrocne-deti-toto-tu-predtym-nebolo


Zdroje obrázkov:

Titulná fotografia – https://www.philanthropyroundtable.org/images/default-source/magazine-images/article-images/distance_learning_feature2704cc94e134628ea6a4ff000033655a.jpg?sfvrsn=3a30ae40

1 – https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1522428691120681/4042803189083206/?type=3

2 –  https://ipcko.sk/wp-content/uploads/2020/10/education-5600987_1920.png

_______________________________________________________________________________________________________________

Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.