Ľudské rasy z pohľadu medicíny

Dedičné a vrodené rozdiely medzi celými skupinami ľudí sú dnes veľmi diskutovanou témou. Tábor extrémnych liberálov a neomarxistov pretláča tézu, že takéto rozdiely neexistujú alebo, že sú minimálne a zanedbateľné.  Ľudské rasy sú vraj „sociálny konštrukt“, ktorý mal vymyslieť človek ako nejaký systém kvalifikácie a ktorý slúžil najmä ako nástroj násilia a utláčania.  Rovnako sa liberálni pseudovedci snažia dokázať, že existujú viac ako dve pohlavia alebo, že svoje pohlavie dokážeme zmeniť jednoducho svojimi pocitmi. Ide pravdaže o nezmysly. V tomto článku si v krátkosti predstavíme niekoľko príkladov, kedy sa v medicíne pracuje práve s rasovými rozdielmi. Medicína je totiž veda, ktorá sa prostredníctvom liečenia a prevencie chorôb zaoberá ľudským životom, a preto (na rozdiel od napr. genderových štúdií) musí byť čo najpresnejšia, bez ohľadu na ideológie či politickú korektnosť.  V tomto článku vychádzame z publikácií, ktoré sa radia k povinnej literatúre na viacerých lekárskych fakultách.

Svet, v ktorom žijeme, je veľmi rozmanitý. Tisíce a tisíce rokov vývoja v určitom prostredí so špecifickými podmienkami pre život formovali genetickú výbavu jedincov a tá predurčuje stavbu tela, správanie a mnoho ďalších aspektov. Rôznorodý vývoj vytvoril u ľudí heterogenitu, ktorá sa prejavuje aj vo vrodených biologických rozdieloch a práve tie sú podkladom pre rasovú diferenciáciu.

Rasové rozdiely vnímame aj pri predispozíciach k určitým chorobám. Tie sú zakódované v genetickej výbave jedincov či skupín. Vznikajú tým, že sa ochorenie v určitom spoločenstve hromadí celé generácie.

Napríklad srpkovitá anémia je dedičné ochorenie, ktoré sa vo väčšom množstve vyskytuje u černochov. Podstatou ochorenia je zámena aminokyselín (kyseliny glutamovej za valín) a tým sa mení  štruktúra globinového reťazca, ktorý je súčasťou hemoglobínu (látka potrebná pre prenos kyslíka krvou). Takto zmenené molekuly hemoglobínu sa spájajú do reťazcov, čo vedie k zhlukovaniu červených krviniek, a tým sa naruší mikrocirkulácia. Zmena mikrocirkulácie nesie so sebou veľké komplikácie cez bolesti kĺbov, kostí až po hromadenie tekutiny v pľúcach.

Malígny melanóm– patrí k jedným z najzávažnejších ochorení vôbec. Ide o rakovinu kože, kde dôležitým etiologickým faktorom je ultrafialové žiarenie. Existujú obrovské rozdiely medzi susceptibilitou ku kožnému melanómu v závislosti na farbe pleti. Jedinci so svetlou farbou pleti majú rapídne väčšie predispozície ako jedinci s tmavou farbou pleti. Dôvod prečo patrí k najzávažnejším ochoreniam je ten, že má vysokú pravdepodobnosť metastázovať do iných orgánov a je chemorezistentný taktiež aj rádiorezistentný. Liečba spočíva v chirurgickom odstránení, pri metastázovaní následná biologická liečba. Ako už z vyššie uvedených faktov vyplýva, dôvodom predispozície ochorenia u ľudí bielej rasy je neprítomnosť väčších dávok melanínu ako je u ľudí s tmavou pleťou.

Takayasuova choroba sa vyskytuje predovšetkým u Japoncov, u ktorých postihuje najmä mladé ženy. Prejavuje sa najčastejšie uzáverom vetvi aortálneho oblúku, čím dochádza k tepennej nedostatočnosti v horných končatinách, zrakovým a neurologickým poruchám.

Reumatoidná artritída postihuje predovšetkým belochov. Ochorenie u niektorých z rodičov zvyšuje pravdepodobnosť výskytu u svojich potomkoch takmer trojnásobne. Z toho vyplýva, že ide opäť o dedičné ochorenie. Z identifikovateľných genetických znakov ide napríklad o sekvenciu na hypervariabilnej časti beta reťazca HLA-DR (antigén prítomný na leukocytoch, umiestnený na šiestom chromozóme, dôležitý pre imunitný systém). V dôsledku tohto ochorenia dochádza k obmedzeniu funkcie kĺbov až k ich zániku.

S HLA antigénmi sa spája aj ankylozujúca spondylitída, tá má najužšiu väzbu na prítomnosť HLA-B27- až 95% postihnutých týmto ochorením (B27 pozitívnych) patrí k bielej rase. Je to ochorenie, ktoré postihuje šľachové úpony, klinicky sa toto ochorenie prejavuje bolesťami v chrbtici, ktorá vystreľuje do sedacej oblasti a je prevádzaná až niekoľko hodinovou stuhnutosťou.

Ďalším ochorením, pri ktorom si uvedomujeme rasovú odlišnosť je eozinofilná ezofagitída (zápal pažeráku). Zaujímavosťou u tohto ochorenia je, že sa takmer vôbec nevyskytuje u černochov. Podkladom tohto ochorenia je vznik imunologickej reakcie na antigény vonkajšieho prostredia u geneticky predisponovaných osôb. Následky sú predovšetkým dysfagické problémy (problémy prehĺtania potravy) hlavne opakované uviaznutie sústa v pažeráku.

Rozdiely vnímame aj pri kardiovaskulárnych chorobách, ktoré sú spôsobené rôznymi etiologickými faktormi. Jedným z nich je vysoká hladina cholesterolu v krvi. Je dokázané, že kardiovaskulárnymi ochoreniami trpia viac ľudia bielej rasy a muži. Cholesterol rozlišujeme na „dobrý- HDL a zlý-LDL“. Toho dobrého cholesterolu teda HDL, ktorý má blahodarné účinky pre telo majú černosi v tele viac ako ľudia bielej rasy. Štúdie preukazujú, že sú väčšie rozdiely medzi pohlavím ako medzi rasami, avšak ani rasové rozdiely sa nemôžu prehliadať a to hlavne z dôvodu následnej liečby.

Jedným z liekov, ktorého účinnosť sa odvíja od rasy je BiDil. Skladá sa z isosorbidu, čo je vlastne oxid dusnatý (látka, ktorá spôsobuje roztiahnutie cievnej steny a tým aj lepší prietok krvi) a hydralazin (používaný na znižovanie tlaku krvi). Tento liek je omnoho účinnejší u ľudí negroidnej rasy a to z dôvodu, že ich telo produkuje menšie množstvo oxidu dusnatého, ktorý je súčasťou lieku. Naopak účinnejší liek pre ľudí bielej rasy sú liečivá s obsahom ACE inhibitor, používajú sa predovšetkým k liečbe vysokého tlaku, tieto ACE inhibitory sú menej účinné u černochov.

Anatomické rozdiely medzi rasami sú tiež nezanedbateľne a už na prvý pohľad zjavné. K najvýraznejším patria rozdiely v lebke a v panve. Lebečné kosti mozgovej častí sú spájané švami, tieto švy nie sú u každej rasy rovnaké tzv. linea nuchae superior sa u bielej rasy nachádza omnoho vyššie v porovnaní s negroidnou rasou, mongoloidná rasa má tento šev v podobnej výške ako biela rasa. Ďalším rozdielom je foramen parietale, čo je priehlbina na temennej kosti, ktorá je zasa najvýraznejšia u bielej rasy. Spojenie medzi čelovou kosťou a spánkovou je výrazné u negroidnej rasy, mongoloidná rasa je opäť v pomyselnom strede a na opačnom konci je biela rasa. Takýchto rozdielov medzi lebkami jednotlivých rás je mnoho, pre lepšiu predstavu odporúčame priložený obrázok.

Toto bolo len pár stručných príkladov rozdielov medzi rasami, ktoré sú vnímané najmä v medicíne. Okrem toho existuje celá rada štúdií o rasových rozdieloch v IQ alebo iných aspektoch bežného života ako napríklad športe, manželstve, rodičovstve atď. Popierať realitu tvrdením, že ľudské rasy sú len sociálny konštrukt z ideologických dôvodov je mimoriadne nebezpečné. Každý ľudský život má svoju hodnotu. Nenechajme sa však oklamať, že medzi ľuďmi nie sú rozdiely. Rozdiely sú vytvorené prírodou a vznikli z nejakého dôvodu.  Majú obrovský vplyv na naše každodenné fungovanie (napr. súvis IQ s agresivitou, či kriminalitou). Rozdiely nie sú výmysel „zlého bieleho muža, ktorý chce všetko zotročiť“. Rozdiely vytvárajú rozmanitosť, ktorá robí svet pestrejším. Je úplne prirodzené, keď si chce nejaké spoločenstvo ľudí zachovať vlastnú výnimočnosť a chrániť svoju identitu. Každý inteligentný a zdravý človek chce, aby jeho domov vyzeral tak, ako si ho pamätá z detstva, aby žil v prostredí, ktoré mu je čo najviac podobné a blízke, a aby sa mu jeho potomstvo podobalo.

Použitá literatúra

Bureš Jan a kol. autorov: Vnitřní lékařství, Galén 2014

Gray Henry: Gray’s Anatomy, Arcturus 2009

Karges Wolfram: Vnitřní lékařství, Grada 2011

Klener Pavel: Vnitřní lékařství, Karolinum 2011

Povýšil Ctibor: Speciální patologie, Karolinum 2007

Internetové odkazy

http://www.osel.cz/843-prvni-lek-pro-konkretni-lidskou-rasu-je-pred-schvalenim.html

 

2 Comments on “Ľudské rasy z pohľadu medicíny”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *