Géniovia, ktorí zmenili svet. Liberáli a marxisti ich však nenávidia. Prečo?

Tento článok bude pojednávať o príbehu dvoch geniálnych vedcov, držiteľov Nobelovej ceny, ktorí svojimi objavmi navždy zmenili svet. Pre svoje politicky nekorektné názory a publikovanie vedeckých dôkazov, ktoré nezapadajú do liberálno-marxistickej ideologickej predstavy sveta sú však osočovaní, špinení v médiách a mnohými dokonca nenávidení.

William ShockleyJames Watson sa do dejín zapísali ako jedni z najdôležitejších vedeckých osobností vo svojich oboroch. Shockley viedol v Kalifornii laboratórium, kde spolu so svojimi spolupracovníkmi vynašli v roku 1947 prvý tranzistor. Ten sa stal základným prvkom takmer každého dnešného elektronického zariadenia a posunul ľudstvo do novej éry informačných technológií. Vďaka Shockleymu sa Silicon Valley v Kalifornii stalo centrom svetových inovácií v oblasti elektroniky a neskôr informačných a digitálnych technológií. William Shockley je považovaný za otca Silicon Valley a v roku 1956 obdržal spolu s kolegami za svoj vynález Nobelovu cenu.

James Dewey Watson je dnes už 91 ročným spoluobjaviteľom štruktúry ľudskej DNA a v 80tych a 90tych rokoch viedol prevratný výskum v oblasti ľudského genómu. V roku 1962 získal Nobelovu cenu za medicínu. Objav Watsona a jeho tímu znamenal prevratný skok v medicíne, ktorý zachránil nepredstaviteľné množstvo životov a ovplyvnil tisíce ďalších objavov a pokrokových vynálezov, ktoré dnes v zdravotníctve považujeme za úplne bežné.

William Shockley umrel v zabudnutí a sám, pretože si počas života dokázal znepriateliť väčšinu vedeckej obce, politikov, médiá a iné vplyvné skupiny, ktoré o ňom referujú už len v spojitosti s najviac pejoratívnymi označeniami. Watson sa ešte občas objaví vo svetových médiách, pričom taktiež získava od liberálnych novinárov iba tie najhoršie prívlastky a počas jeho života bol vyhodený z niekoľkých pozícií a len tento rok mu boli odobraté všetky čestné tituly a vyznamenania.

Čo také spravili títo muži, že sa na nich znieslo toľko nenávisti, kritiky a skončili v zabudnutí a opovrhovaní ostatnými vedcami a liberálnou spoločnosťou? Ako sa mohli nespochybniteľne geniálni vedci stať štvanými psami, keď by si podľa svojej práce zaslúžili večnú úctu a uznanie od ľudí na celej planéte?

Odpoveď je jednoduchá, no zároveň zarážajúca. Obaja zhodne vyjadrovali svoje postoje k otázke ľudských rás. Vždy tvrdili, že medzi ľudskými rasami sú neprekonateľné genetické rozdiely, ktoré sa prejavujú prakticky vo všetkom čím sa líšime. Či už ide o stavbu tela, zloženie a veľkosť svalstva, veľkosť lebky a mozgu, ako aj výšku inteligencie, schopnosti abstraktného myslenia, kriminality alebo dosiahnutých civilizačných úspechov. Watson aj Shockley zhromaždili tisíce štúdií, ktoré presvedčivo dokazujú, že prostredie má na človeka ďaleko menší vplyv než gény, a že inteligencia človeka je prevažne dedičnou záležitosťou.

Bežný čitateľ na Slovensku si hádam môže položiť otázku: čoho zlého sa dopustili, ak podložili svoje tvrdenia relevantnými vedeckými dôkazmi a štúdiami? Vyvrátil niekto nimi prezentované postoje a spochybnil štúdie rozdielov ľudských rás alebo sa médiá pustili do honu na čarodejnice, ako to aj na Slovensku poznáme veľmi dobre a špičkových vedcov, geniálnych, nesmierne vzdelaných mužov označili za nenávistných rasistov a nacistov?

Samozrejme druhá časť otázky je správna. Nikto sa nepustil do vyvracania, predom nespochybniteľných rasových rozdielov, iba označili týchto mužov za rasistov bez možnosti ďalšej diskusie. Útoky naberali na intenzite, boli im rušené prednášky, boli vyhadzovaní zo svojich zamestnaní až sa prakticky úplne vytratili z vedeckého života.

Každému človeku, ktorého mozog ešte netrpí liberálnou rakovinou je jasné, že medzi ľudskými rasami existujú obrovské genetické rozdiely. Stačí sa pozrieť na štartovnú čiaru behu na 100 metrov, kde uvidíte iba černochov. Zapnúť si Americkú NBA (basketbal), kde černosi tvoria 93% hráčov, hoci tvoria len 12% amerického obyvateľstva alebo sa pozrieť na NFL (americký futbal), kde černosi tvoria takmer 70% všetkých hráčov. Pri olympijskom plávaní by sme však černocha hľadali márne, v silových športoch alebo gymnastike zase dominujú bieli muži a medzi špičkovými šachistami tiež čierneho muža nestretnete. Prečo je to tak?

Čierni muži majú v pomere k telu dlhšie ruky než belosi alebo aziati a ich stehenné svalstvo má lepšie predispozície k rýchlemu výpadu alebo skoku. Preto úplne dominujú v športoch ako je basketbal alebo americký futbal, kde sú práve tieto vlastnosti kľúčové. Bieli muži alebo ázijskí muži sa môžu snažiť ako len veľmi budú chcieť, nikdy už nebudú na štartovej čiare olympijského behu na 100 metrov medzi najlepšími bežcami sveta. Hustejšie a ťažšie kosti, ktoré černosi oproti belochom a aziatom majú však predstavujú výrazný hendikep vo vodných športoch. Naprieč všetkými športovými disciplínami vidíme, že ľudská rasa je neprekonateľne dôležitý faktor úspešnosti.

Keď tieto očividné a mimoriadne dôležité rasové rozdiely vidíme vlastnými očami a spochybniť ich genetickú danosť sa neodváži hádam nikto príčetný, prečo by nemohla existovať prirodzená danosť inteligenčných rozdielov medzi ľudskými rasami, vychádzajúca z rozdielnej veľkosti a členitosti našich mozgov? Priemerné tehotenstvo černošskej ženy je napríklad o celý týždeň kratšie, než priemerné tehotenstvo belošskej ženy. Čierne deti sa však aj napriek tomu rodia fyzicky vyspelejšie a s ďaleko vyvinutejšou kostrou. Čierne dieťa napríklad dokáže v sede udržať hlavu vzpriamene už 9 hodín po narodení. Belošské až 6-8 týždňov po narodení, ázijské ešte neskôr. Ťažko si predstaviť, že takéto rozdiely spôsobuje prostredie.

Povedať však, že rozdiely medzi rasami nájdeme aj v otázkach inteligencie je pre zástancov marxisticko-liberálnych teórií o harmonickej multikultúrnej spoločnosti so všetkými rasami a etnicitami absolútne neprijateľné. Rozdiely v športoch pokojne uznajú (veď sa to inak nedá), ale inteligencia je determinovaná iba prostredím, inak by to znamenalo že nádej na fungujúcu multikultúrnu spoločnosť môžeme rovno pochovať. Ak totiž očakávame, že na jednom mieste budú spolunažívať rozdielne skupiny obyvateľstva, zásadne sa líšiace v priemernej inteligencii v harmónii, tak sme na omyle.

Watson ani Shockley neboli rasisti, iba poukazovali na vedecké skutočnosti. Černosi v USA majú priemerné IQ 85, zatiaľ čo belosti 100 a aziati dokonca 106. To však neznamená, že sa v každej rasovej skupine nenájdu zástupcovia všetkých úrovni inteligencie. Aj medzi belochmi nájdeme mentálne retardované osoby, ako nájdeme medzi černochmi osoby s vysoko nadpriemerným IQ, priemerne však vidíme medzi týmito skupinami zásadný rozdiel. A tento fakt bol zdokumentovaný nespočetným množstvom štúdií. IQ afrických černochov je dokonca priemerne 75, čo pri pohľade na našu klasifikáciu mentálnej retardácie (IQ pod 75) znamená, že podľa európskych štandardov je polovica obyvateľov Afriky mentálne retardovaná. Potom je samozrejme logické a správne navoziť ich do Európy po miliónoch ako ekonomických imigrantov a predpokladať ich bezproblémové a harmonické začlenenie do spoločnosti.

Zástancovia marxistických pohľadov na rovnosť všetkých ľudí predpokladajú, že každý sa rodíme ako nepopísaný list a iba prostredie, v ktorom vyrastáme má zásadný vplyv na našu inteligenciu, životné úspechy, kriminálne sklony, agresivitu a podobne. Shockley a Watson tieto predpoklady úplne vyvrátili a poukázali na štúdie, ako známy minnesotský projekt Sandry Scarrovej, kedy výskumníci merali IQ adoptovaným černošským deťom v USA, vyrastajúcim v rodinách strednej belošskej triedy s dobrým príjmom, prístupom ku kvalitnému vzdelaniu, strave, bezpečnému domovu atď. Aj napriek tomu, že čierne deti odmalička vyrastali v belošských rodinách, ich IQ v 17 rokoch bolo len o čosi vyššie ako černošský priemer, teda 85 a ich nevlastní bieli súrodenci dosahovali belošský priemer, teda 100. Deti Kórejcov a Japoncov, adoptované do belošských rodín však vykazovali vyššie IQ ako ich bieli nevlastní súrodenci a pohybovalo sa okolo 106 bodov. Ako teda vysvetliť, že čierne deti s totožnými podmienkami v detstve ako belosi dosiahli výsledky blížiace sa k černošskému priemeru naprieč celými USA, ak nevezmeme do úvahy prostý fakt, že inteligencia človeka je skrátka dedičná?

IQ je pre kvalitu našej spoločnosti zásadné. Jeho výška silne koreluje s úspechom v práci, výškou príjmu, získaným vzdelaním alebo sklonmi ku kriminalite. Preto je práve IQ jedným zo zásadných hodnotiacich prostriedkov osobnosti a marxisti alebo liberáli ho jednoducho zavrhujú.

Všetky tieto rozdiely vychádzajú z rozdielnych veľkostí hláv a mozgov jednotlivých rasových skupín. Zatiaľ čo východoázijskí muži majú priemerne najväčšie hlavy a najťažšie mozgy, černosi ich majú menšie. Belosi sa nachádzajú medzi týmito dvoma rasovými skupinami. Zatiaľ čo ázijci majú približne o 102 miliónov mozgových buniek viac ako belosi, tak belosi majú zhruba o 480 miliónov mozgových buniek viac ako černosi. Mozgy belochov sú viac členité a majú viac závitov ako mozgy černochov. Mozgy aziatov majú ešte viac závitov ako mozgy belochov a majú väčší čelný mozgový lalok ako belosi, pričom belosi majú väčší čelný mozgový lalok ako černosi.

Dôležitosť čelného mozgového laloku dokonale ilustruje kedysi často využívaná medicínska metóda zvaná lobotómia, pri ktorej sa mechanicky poškodili tkanivá medzi čelným lalokom a zvyškom mozgu. Osoba, ktorá lobotómiu podstúpila zvyčajne prestala byť agresívna.

V produkcii mužského pohlavného hormónu testosterónu černosi dosahujú priemerne väčšie hodnoty ako bieli muži a ázijci majú testosterónu najmenej. Rozdielov medzi rasami je doslova neúrekom. Černošským deťom napríklad rastú zuby ďaleko rýchlejšie než belochom a aziatom. Deti černochov začínajú chodiť už v 11 mesiaci, zatiaľ čo deti belochov v 12 a deti aziatov v 13 mesiaci. Černošskí chlapci dosahujú pubertu už v 11 rokoch, zatiaľ čo belosi sa do tejto fázy dostávajú až o rok a pol neskôr.

Takto by sme mohli pokračovať prakticky donekonečna, až by sme došli k pochopeniu že dané skutočnosti nemajú nič spoločné s nenávisťou, teóriami o nadradenosti belochov a podobne, pretože by títo „belošskí rasisti“ jednoducho museli uznať, že ich aziati podstatne prevyšujú. Sú to prosté vedecké fakty, ktoré nehovoria že je nejaká rasa podradnejšia alebo horšia, či má menšie právo na život. Takto plytko si tieto skutočnosti vykladá iba pár hlupákov. Fakty však hovoria, že každá z rasových skupín má tie najlepšie vlastnosti pre prežitie v prostredí, v ktorom žila po tisíce rokov a najlepšie sa jej žije v spoločenskom usporiadaní, ktoré pre ňu bolo odjakživa prirodzené.

Násilne pretláčaná politika multikulturalizmu, ktorá vedie k masovej imigrácií odlišných skupín obyvateľstva do Európy a Ameriky nepovedie k harmónii a pokroku, ale iba ku konfliktom a úpadku a zničí prirodzenú harmóniu, ktorá rešpektuje prírodné a Božie zákony. Stačí sa pozrieť na dnešné USA a obrovské rasové nepokoje a kriminalitu. Štatisticky každý tretí čierny muž je buď vo väzení alebo čaká na súd. Viac ako 50% amerických väzňov tvoria černosi, aj keď je tvoria iba 12% obyvateľstva. Nepokoje, násilie a no-go zóny v západnej Európe, ukazujú úplne rovnaký obraz…

Watson ani Shockley nikdy neboli rasistami, iba rešpektovali vedu bez ohľadu na to, aké šokujúce alebo politicky nekorektné fakty veda objaví. Marxisti a liberáli toto jednoducho nedokážu a urobili všetko preto, aby týchto mužov zničili.

Všetky dôkazy k obsahu tohto článku nájdete v knihe Lidské rasy, evoluce a chování z pohledu životní strategie, ktorej autorom je kanadský profesor psychológie Dr. J. Philipe Rushton, ktorý zhromaždil tisíce štúdií skúmajúcich rasové rozdiely a sám skúmal túto tému celý svoj život.

Kniha je dostupná v našom e-shope, už však v obmedzenom množstve.