Aj hory sú alternatíva

Je to jednoduché. Ak s niečím nie sme spokojní, tak hľadáme alternatívu. Ak nás sklamal súčasný systém, jeho elity a rebríček hodnôt, ktoré pretláčajú, tak pochopiteľne voláme po zmene. Nespokojných, či dokonca frustrovaných ľudí je dnes pomerne veľké množstvo. To si všimli aj niektorí šikovní jedinci, ktorí túto nespokojnosť zneužívajú na vlastné obohatenie. Alternatíva sa stáva aj marketingovou pákou a v mnohých oblastiach dokonca módnou záležitosťou. Zdravá miera nedôvery k autoritám (vedeckým, spoločenským, atď.), ktorá je správna a prirodzená, u časti spoločnosti prekročila hranice kritického uvažovania a pretavila sa do nepríčetnej paranoje, ktorá má podobu rôznych chemtrailsov, plochej Zeme, či praslävianskej Tartarie. Najmä v oblasti medicíny to môže mať fatálne následky. 

Ak chceme reálnu zmenu súčasného stavu, musíme začať od seba. Vždy platilo a aj bude platiť, že to sú silní a schopní jednotlivci, ktorí tvoria jadro zdravej spoločnosti. Skutočná alternatíva teda nespočíva v ustavičnom odhaľovaní všelijakých “praud”, bezbrehom sťažovaní sa a prázdnom volaní po zmene. Zvlášť to platí popri živote typického konzumenta, ktorému vedľa plytkej zábavy stačí na internete preskúmať “utajované skutočnosti”, aby mal svoj voľný čas maximálne vyplnený. Je to práve správny životný štýl a zmysluplne trávený voľný čas, ktorými vytvárame alternatívu. Energiu by sme mali venovať rodine, ktorá tvorí elementárnu jednotku spoločnosti, a vlastnému sebazdokonaľovaniu. Duševný, intelektuálny a fyzický rozvoj = alternatíva. Je to cesta bez konca, po ktorej ideme malými krokmi –v úplnom kontraste k “veľkolepému” poznaniu internetových “praud”.  

Jedna z osvedčených foriem vzbury proti modernému svetu je aj návšteva prírody. Dominantou nášho krásneho Slovenska sú hory, konkrétne napríklad Tatry. Ľudia navštevovali a vyhľadávali ticho, pokoj a krásu prírody/hôr už od dávna. 

Ako prapríklad takejto turistiky môžeme uviesť starovekého gréckeho cestovateľa a zemepisca Pausania, ktorý na základe ďalších antických autorov a vlastných skúseností a pozorovania z mnohých ciest, opísal podobu vtedajšieho Grécka vo svojom diele Helládos Periēgēsis (Opis Grécka).  Toto dielo je považované za prvú cestovnú príručku, ktorá opisuje okolie, obyvateľov, ich zvyky a históriu. Modernou archeológiou je hodnotené ako hodnoverné a často slúži ako pomôcka pre rekonštrukciu minulosti: Athéňané mají tyto hory: Pentelikon, kde jsou mramorové lomy, Parnés, poskytující príležitost k lovům na kance a medvědy, a Hyméttos, který dává nejlepší pastviny včelám kromě území Alazónských. […] I na horách mají Athéňané sochy bohů: na výšinách pentelských Athéninu, na Hyméttu je socha Hyméttského Dia a oltáře Dia zvaného Dárce deštů (Ombrios) a Apollóna jménem Předvídající (Proopsios).”

V horách nachádzame pokoj od rušného sveta a všetkých jeho degenerácií a zloby. Spoznávame pravú krásu krajiny, ktorá sa nám pri pohľade z horských výšin celá otvára. Aj to buduje a posilňuje našu väzbu k priestoru, ktorý nám bol určený, k Slovensku. Nacionalista alebo človek, ktorý kladie dôraz na identitu, musí poznať ráz krajiny svojho pôvodu. V horách nachádzame tvorivú inšpiráciu a naberáme energiu do každodenných životných zápasov. Dôležitý je aj fyzický aspekt horskej turisticky, ktorý je pre človeka mimoriadne priaznivý. S pravidelnými výstupmi rastie naša telesná (ale aj psychická) vytrvalosť. S uváženým pridávaním záťaže tiež budujeme našu silu. Z tohto dôvodu je horský výstup vhodným doplnkom fyzického tréningu.  

“’Turistika je vhodná na udržanie telesného a duševného zdravia aj pocitu mladosti a sviežosti v každej generačnej vlne. Môže ju vykonávať ktokoľvek bez ohľadu na vek a pohlavie, je ekonomicky výhodná – prakticky zadarmo – a pomerne bezpečná aj pre starších ľudí’ – hovorí primár Kliniky telovýchovného lekárstva LF UK a UNB z Nemocnice Staré Mesto MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH.”    

Turistická chata Štefana Zamkovského vo Vysokých Tatrách. Celkový pohľad, 1942 /SNG

Horská turistika nebola cudzia ani najväčším osobnostiam z našich národných dejín. Známy je napríklad národný výstup na Kriváň. Slovenský spisovateľ a vydavateľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký spolu so svojimi priateľmi vystúpil na vrchol Kriváňa už v roku 1834. Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a slovenskí národovci zdolali ten istý vrchol 16. augusta 1841. Štúrovci vystúpili na Kriváň aj 29. augusta  1844.  S ohľadom na dobové možnosti bol výstup na Kriváň skutočne úctyhodný výkon. 

Pri príležitosti výstupu zložil Ľudovít Štúr báseň Ku Křiwáni   

„Křiwáni! w mračnách nad mraky wýwodíš
a tíms obrazem Slowanského swěta;
neb s jasným štítem nade mraky wzchodíš,
kdy hruď twá nimi kolem jest poseta:
tak i my w bouři se světem neseme
a co ty Tatrám, my swětu budeme.“

Tatry navštevoval aj významný slovenský dejateľ, spisovateľ a politik Svetozár Hurban-Vajanský„Na pleso sme vyšli až k večeru. Plný mesiac stál na čistom nebi, postriebril širokú plochu plesa, ktorá sa zachvievala pod vánkom tichého vetra. Z mesačnej hmly vyčnievali ostré sokorce tatranských hôr – akoby patriace jednému horskému hrebeňu. Za plesom temnie sa čierny pás svrčín… Bujná kosodrevina rastie okolo brehov jazera – medzi ňou sa vinú pohodlné chodníčky. Po krátkej prechádzke išli sme do pavilónu vystaveného nad samým plesom. […] Zajagalo sa kryštálové ráno a jeho jasná tvár vyvábila nás z nášho nadplesového domku. Solisko, so svojím pohodlným svahom, vyššie kľukatými, tienistými skalami, volalo nás k sebe. Šli sme teda smerom k nemu. Krása vysokého granitového pohoria zdá sa mi krásou starca so zduchovneným okom, energiou v ťahoch tváre a majestátnym mierom na čele. Tvár plná vrások, vlas biely. Naše nižšie vápencové pohoria majú v sebe bájnosť devy s iskrenným okom, voľným, plavotemným vlasom. Tamto budí úžas, obdiv, úctu, toto dýcha srdečnou teplotou a rozveseľuje.“

Martin Benka, Ľudia a hory, 1941 /SNG

Pred horami by sme mali mať rešpekt. Na výstup sa musíme náležite pripraviť. Vziať si vhodné oblečenie a obuv. Počas výstupu sa správame slušne a za žiadnych okolností nerobíme bordel. Horské túry sú ideálnym vyplnením voľného času, skutočnou alternatívou voči zdegenerovanému systému a sú vhodné aj pre celé rodiny.        

Západné Tatry, Roháče/And_rey fotky.sme.sk

Použité zdroje:

Ľudovít Štúr: Ku Kriváni in Nitra I, 1842 s. 139

Pausanias: Cesta po Řecku I., Svoboda 1973, s. 91

Svetozár Hurban-Vajanský: Výlety Tatranské in Národnie Noviny. Roč. XV, č. 87, 90, Podtatranská knižnica v Poprade

Turistikou si môžeme udržať zdravie a sviežosť

Titulná foto:

Karl Pichler, Pohľad na Lomnický štít, 1841 /SNG