Prečo vôbec nepijem alkohol?

Na úvod by som rád zdôraznil, že som tento blog nenapísal s cieľom nanucovať iným ľuďom svoj životný štýl alebo predstavu o správnom fungovaní. Chcem sa len podeliť o svoje skúsenosti a dojmy s ľuďmi, ktorých táto téma zaujíma.

Ako je to u mladých ľudí úplne bežné, aj ja som vždy myslel najprv na zábavu a až potom na čokoľvek iné. Ak mám byť úprimný, to sa veľmi nezmenilo. Zmenil sa však môj pohľad najmä na to, čo to je zábava a ako ju prežívať. Či už to bolo v hlučných kluboch, na koncertoch, bytoch či chatách, stále ma sprevádzal alkohol. Len veľmi zriedka sa stalo, že som na strednej prežil víkend bez kvapky alkoholu. Večer sme s partiou stiahli pár fliaš a vždy bolo o srandu postarané. Pri tanci som si pripadal ako Travolta, pri rozhovore ako Cicero a pri bitke ako Rocky. Realita bola síce iná, ale v atmosfére „všeobecného uvoľnenia“ to bolo každému jedno. Doma mi to samozrejme neschvaľovali a občas mi to dali poriadne pocítiť. Keďže som nikdy nespôsoboval vážnejšie problémy, tak to s osvetou nepreháňali… veď aj oni boli mladí. Je pravda, že sa na toto obdobie vzťahuje kopec neuveriteľných príhod či smiešnych zážitkov, na ktoré s úsmevom spomínam, no ani tie nedokážu vyvážiť neskreslený pohľad na svet pri plnom vedomí a ďalšie výhody, ktoré miznú na dne pohárika či fľaše.

„V hlave víno, v bruchu rozum, v údoch žádnej sily,
 tento nápis daj pod neho: hle, človek opilý.
Tento človek neni človek, neb rozum utratil,
když se s zbytečným nápojem v hovado obrátil.“

– Hugolín Gavlovič, Valaská škola mravuv stodola, 1755

S myšlienkami nacionalizmu som sa zľahka zoznamoval na strednej škole. Bolo to predovšetkým cez literatúru a internet, no nemalý podiel spočíval aj v účasti na protestných a voľnočasových akciách, ktoré tieto hnutia organizovali. Až v poslednom ročníku som si začal naplno uvedomovať, o čom tie myšlienky vlastne sú a prijal som ich. Uvedomil som si, že ak mám byť plnohodnotnou súčasťou národného celku, tak musím týmito myšlienkami aj naplno žiť. Chápal som a stále to chápem, ako nutnosť byť čo najlepší a najschopnejší tak, aby som bol pripravený vytvárať pozitívne hodnoty, ktoré by boli pre spoločnosť nejakým spôsobom osožné.

Do môjho osobného života sa táto ideológia premietla napríklad tým, že som sa rozhodol študovať na vysokej škole, že som začal viac športovať, čítať knihy s cieľom rozšíriť si vlastný obzor, či združovať sa s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi.  Ďalším dôležitým momentom bolo úplne vyradenie alkoholu z môjho života.

… každa palenka – je jed a otrava, 
ku neščescu glupich – vše streže hotova. 
Tak celo, jak dušu – s jedom napelňuje, 
chudobu a chorosc – a šmerc prišakuje

–  Ďuro v činohre Šenk pálenčený, Ján Andraščík 1844

Pre tento krok som sa rozhodol kvôli obrovskému množstvu nevýhod a negatív, ktoré z alkoholického opojenia vyplývajú a ktoré ma brzdia na ceste za sebazdokonaľovaním. 

V skratke…

1. Negatívne zdravotné účinky na ľudské telo

Na začiatku požitia alkoholu dochádza k psychomotorickej excitácii, mnohovravnosti, zníženiu zábran atď. Neskôr dochádza k útlmu, spánku, somnolencii (porucha vedomia), bezvedomiu a v najhorších prípadoch až k otrave a smrti. Pri požití alkoholu sa takmer celý metabolizuje (rozloží na chemicky menšie látky, ktoré ostávajú v tele), približne 10% sa vydýchne, takže všetko to svinstvo ostáva v nás. Dochádza ku vazodilatácii (rozšírení ciev) takže sme náchylnejší na podchladenie. Dlhodobé požívanie alkoholu má dráždivé účinky na zažívací systém.  Najzávažnejší zo zažívacích problémov je cirhóza pečene, kedy dochádza k jej nefunkčnosti a tým aj veľa iných komplikácií ako znížená tvorba vitamínov, cukru, bielkovín a podobne. Ďalšie zažívacie problémy sú napríklad dysfagia ( porucha prehĺtania), hnačky, varixy (kŕčové žily). Výskum WHO (World Health Organization) ukazuje, že 1 z 20 úmrtí je vo svete spôsobené práve alkoholom. V zdravom tele zdravý duch – touto zásadou by sa mal riadiť každý nacionalista!

2.  Znížená bojaschopnosť

V opitosti dochádza k obmedzeniu motorických schopností a poruchám vnímania. Tieto faktory drasticky znižujú našu obranyschopnosť a robia z nás pre prípadných agresorov ľahké ciele. Po prehnanej konzumácii alkoholu sa cítime fyzicky slabí a neschopní náročnejšej aktivity. Len veľmi ťažko sa potom dostaneme k fyzickému tréningu a zoceľovaniu nášho tela, ktoré je mimoriadne dôležité (pre nacionalistu to platí dvojnásobne)

3. Strata sebaovládania

V opitom stave strácame kontrolu nad svojím správaním. Alkohol dokáže urobiť aj z toho najmierumilovnejšieho človeka agresívneho hlupáka. V alkoholickom opojení sme schopní ubližovať aj ľudom, ktorých máme radi.  Častokrát si svojím nevhodným správaním dokážeme urobiť hanbu na celý život. Nacionalista musí byť pre ostatných vzorom slušného správania!

Ginova ulica – William Hogarth, 1751

V ideologickom strete nacionalizmus vs. liberalizmus (a iné degenerácie), má náš protivník voči nám obrovskú presilu. Liberalizmus pretláčajú všetci štandardní politici, média, mimovládne organizácie a množstvo popletených jedincov. Totálne ovládajú verejný priestor a pomocou takmer nevyčerpateľných finančných prostriedkov masírujú masy ľudí. Nám neostáva nič iné, len spoliehať sa na Božiu pomoc a na vlastné sily. Veľmi ma mrzí, keď vidím ľudí, ktorí síce zdieľajú nacionalistické myšlienky, no svojím správaním robia nášmu hnutiu hanbu. Obyčajní ľudia si robia názor na myšlienky z veľkej časti podľa ich nositeľa. Naše najväčšie šance sú v práve našom mikrookolí. Práve na tomto fronte môžeme zožať najviac úspechov, ale aj neúspechov.

„Vlastenci“ z SNS

Existuje množstvo prípadov, kedy sa ľudia otvorene sa hlásiaci k nacionalizmu správajú ako tí poslední asociáli z osady, ktorých sami tak veľmi nenávidia. V oblečení s nacionalistickými motívmi, s cigaretou v ústach, ožratí za bieleho dňa, obťažujú nevinných okoloidúcich nevhodným správaním, verbálnymi či priamymi útokmi. Občas sa dokonca stáva, že táto „pýcha“ svojej rasy si všetko krásne zdokumentuje a následne zverejní na sociálnych sieťach, lebo robiť hanbu na ulici im nestačí (vidíme to v blogoch istého dôchodcu z Ružomberka. Ten ich síce robí, aby pošpinil konkrétne subjekty, ale občas sa mu podarí nastaviť zrkadlo a dať podnet na zamyslenie a sebareflexiu). Okrem vrodenej vady môže za takéto správanie z veľkej časti alkohol.  Práve týmto ľuďom odporúčam alkohol okamžite vyradiť, ak to myslia s heslami na svojom oblečení alebo na facebooku aspoň trochu vážne.

Veľa ľudí si iste povie, že alkohol vždy patril k slovenskej kultúre. S podobnými tvrdeniami sa stretávam často.  Je pravda, že nadmerná konzumácia alkoholu je u nás doložená už spred stáročí. Nevzdelaná a primitívna lúza sa utápala v alkohole a celé dediny sa dokázali prechlastať do úplnej chudoby (mravnej aj materiálnej).  Na druhej strane sa vždy našli ľudia (väčšinou príslušníci kléru), ktorí zo spolupatričnosti učili národ odvyknúť si od alkoholu. Medzi najväčších kritikov alkoholizmu patrili aj štúrovci. Sám Ľudovít Štúr tento jav ostro odsudzoval a vnímal ho ako nástroj na vyciciavanie ľudu.

Hrozné pálenice nastavali a krčmy rozmnožili tak, že kde v jednej dedine 10 spolumajiteľov (komposesorov) bolo, desať krčiem sa vystavalo, do ktorých sa háveď zberby židovskej dostala, ktorá bez všetkého svedomia ľud lúpi a zodiera, aby veľké árendy zaplatiť mohla…

– Ľudovít Štúr, 1847

Židovská krčma v Karpatských horách, 1891

Pre mňa osobne sú viac smerodajní naši vzdelanci a velikáni ako sebadeštrukčné zvyky jednoduchých más z čias, kedy bol na dedine najväčší pán židovský krčmár.

Niektorí si všetky negatíva uvedomujú a preto pijú s mierou. Ľudí, ktorí naozaj „vedia piť“ je pramálo. Je určite lepšie sa alkoholu úplne vzdať, ako sa toto „umenie“ zdĺhavo učiť.

Vyradením alkoholu zo svojho života stratíte len nevýhody, o ktorých som písal vyššie. Veľa ľudí to ani neskúsi, pretože sa chcú aj naďalej „baviť“ s ostatnými a nepredstavujú si svoj voľný čas len v telocvični či doma s knihou. O to však ani nejde. Napriek tomu, že alkohol nepijem dlhú dobu, rád  a často chodím von s ostatnými a užívam si to dokonca viac (okej, priznávam, na tanečné pohyby v klube sa už nezmôžem). Nacionalista by nemal byť outsider. Naopak, mal by byť čo najviac spoločenský. V spoločnosti by mal vyčnievať len v pozitívnom smere (atletickou postavou, vzdelaním, bystrým umom, uhladeným správaním a pod.) a „infikovať“ ostatných našimi myšlienkami a na to alkohol nepotrebujeme. Okrem toho existuje veľa druhov zábavy, pri ktorej je alkohol skôr nežiadúci. Vedľa stretnutí s ľuďmi v nejakom podniku sú skvelým využitím voľného času kolektívne či individuálne športy, prechádzky v prírode či horské túry a v neposlednom rade aj literatúra a štúdium. Možnosti je veľa, častokrát chýba len vôľa.

 

 

 

 

 

One Comment on “Prečo vôbec nepijem alkohol?”

  1. Velmi dobry clanok, len by este bolo vhodne dodat:
    Ano, konzumacia alkoholu ma v Europe dlhu historiu, ALE!!!
    Alkohol, ktory bezni ludia pili, bolo pivo, vino, cider, medovina, kvas, atd. – teda napoje, ktore mali par percent alkoholu a aj ked to clovek pil kazdy den, tak sa mu nic strasne nestalo (samozrejme, v primeranom mnozstve; nikto vtedy nevypil 10 piv za vecer).
    Destilaty, teda tzv. „tvrdy“ alkohol, sa v Europe rozsirili az v stredoveku, ide teda o relativne novy objav; staroveki Slovania sice pili, ale rozhodne nie vodku alebo borovicku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *